Ide o weby, ktoré sa tvária ako reálne spravodajstvo, ale publikujú výmysly. Analýzy ukázali, že tieto správy písané často pre peniaze sa pred voľbami šírili nebývalú mierou. Ich reálny vplyv na zmenu názorov alebo na zmenu volebného výsledku je ťažko merateľný.
Facebookové reklamy
Podľa odhadov ekonómov z univerzity v americkom Stanforde, ktorí sa dopadom falošných správ zaoberali, je nepravdepodobné, že by mali samotné falošné správy taký vplyv, aby zmenili volebné výsledky o viac ako niekoľko stotín percenta.
Ale v prípade facebookových reklám je situácia trochu iná. Falošné správy boli v mnohých prípadoch vytvárané za účelom zisku z reklám – príkladom sú macedónski podnikavcci alebo americká redakcia Disinfomedia. Pred voľbami sa v polarizovanej Amerike šírili správy po Facebooku a Twitteri viac ako kedykoľvek predtým, pretože ľudia žili politikou a zdieľali s ostatnými správy, ktoré považovali za dôležité a s ktorými súhlasili.
Samovoľné šírenie
Práve samovoľné šírenie však zároveň obmedzuje schopnosť falošných správ meniť politické presvedčenie niekoho. Funguje skôr ako jeho indikátor. Čllovek, ktorý verí, že pápež podporil Donalda Trumpa, bude oveľa pravdepodobnejšie Trumpov fanúšik, nie jeho odporca. Môže tiež toto presvedčenie upevniť.
Facebook minulý mesiac nastavil nové pravidlá, ktoré majú sťažiť šírenie falošných správ alebo nevhodných reklám.
Na nižšie uvedenom videu si pozrite, ako Rusi rozdeľujú Spojené štáty pomocou takzvaných fake news.