Porazili tak aj dosiaľ vládnucich sociálnych demokratov, ktorí dostali o pol percenta menej. Zaznamenali tak prudký prepad oproti predchádzajúcim voľbám v roku 2013, kedy sa so ziskom viac ako 20 percent stali víťaznou politickou silou.
Populistická karta
Sociálna demokracia čoskoro už bývalého premiéra Bohuslava Sobotku (na snímke) doplatila najmä na slabé vymedzenie sa proti tomu, ako Európska únia v posledných rokoch zvládala migračnú krízu. Voliči jej vyčítali najmä to, že sa Sobotka nedokázal dostatočne razantne postaviť proti tlaku Bruselu, ktorý chce krajinám Vyšehradskej štvorky nanútiť proti ich vôli migrantov z Blízkeho východu a Afriky.
Naopak, komunisti už od začiatku stavili na nacionalisticko-populistickú kartu a prijímanie migrantov kategoricky odmietli. U našich západných susedov si pritom vysokú podporu udržiavajú dlhodobo. Pred štyrmi rokmi sa ich volebný zisk blížil dokonca k piatim percentám. Rekord v porevolučnej histórii dosiahla Komunistická strana Čiech a Moravy v roku 2002, keď jej volebný zisk prekročil 18,5 percenta. Stala sa tak tretím najsilnejším zoskupením.
Ani v jednom prípade sa napriek vysokým ziskom komunistom nepodarilo vstúpiť do vlády. Pred 15 rokmi uprednostnila víťazná sociálna demokracia koalíciu s ľudovcami z Kresťanskej a demokratickej únie a liberálmi z Únie slobody.
Šanca na účasť vo vláde
Šance na prvú účasť vo vláde od novembrovej revolúcie majú komunisti aj teraz. Medzi možnými koaličnými partnermi víťazného hnutia ANO sa totiž skloňujú práve oni spolu so stranou Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru.
„Je pravda, že medzi ANO a komunistami existujú isté programové prieniky. Oba tábory hlásajú do značnej miery protieurópske či protiimigračné heslá. Pozvanie komunistov do vlády je však v Česku stále tabu. Ich minulosť bráni ostatným stranám vo vzájomnej spolupráci,“ vysvetľuje pre HN český politológ Jiří Pehe.