„V Česku jednoducho nedošlo k tomu, čo sa po revolúcii stalo na Slovensku, v Poľsku alebo Maďarsku. Tamojšie komunistické strany boli liberálnejšie než českí komunisti. Dokonca aj Komunistická strana Slovenska, ktorá sa tešila istej autonómii v rámci KSČ, mala v sebe viac liberálnosti,“ pripomína Jiří Pehe.
Transformácia u susedov
Slovenskí, maďarskí a poľskí komunisti tak prešli cestou transformácie do strán demokratickej ľavice. Stali sa síce pokračovateľmi komunistických strán, ale tí najtvrdší komunisti z nich odišli. Tieto strany v Poľsku a Maďarsku postupne zmizli. Na Slovensku prevzala agendu demokratickej ľavice strana Smer, ktorá postupne absorbovala drvivú väčšinu ľavicových voličov. Komunisti u nás síce stále existujú, avšak sú na úplnom okraji voličského záujmu. Vo vlaňajších parlamentných voľbách získali 0,62 percenta.
Schvaľovanie monsterprocesov
Presne opačný vývoj nastal v Česku. Liberálnejšie zmýšľajúci členovia odišli a v strane zostali nomenklatúrne kádre a skalní komunisti. Strana začala oslovovať mladých presvedčených ľavičiarov pomocou nacionalistickej politiky a s ľavicovo-sociálnou agendou. Práve to, že českí komunisti si ponechali konzervatívne neostalinistické zmýšľanie, im pomohlo prežiť. Vedúci predstavitelia strany to dávajú najavo napríklad obdivnými komentármi na adresu severokórejského diktátora Kim Čong-una (na snímke) či schvaľovaním komunistických monster procesov zo začiatku 50. rokov, kedy skončila na popravisku napríklad Milada Horáková.