Ich pôvodcom je buď vláda prezidenta Asada, alebo povstalci vrátane radikálnej organizácie Islamský štát. Strany sa, samozrejme, z použitia zbraní navzájom obviňujú.
Prvýkrát sa pojem chemických zbraní v súvislosti so sýrskym konfliktom spomenul v júli 2012, keď sa k vlastníctvu chemických a biologických zbraní priznala sýrska vláda. O rok na to sa vláda aj opozícia obviňovali z údajného použitia chemickej munície pri raketovom útoku na mesto Chán Asal v provincii Aleppo, pri ktorom zahynulo 26 ľudí. Ten istý rok zažila Ghúta masívny útok chemickými zbraňami, pri ktorom podľa opozície zahynulo až 1 700 ľudí.
Opäť pokračovalo vzájomné obviňovanie. Na jeseň 2013 mala Sýria zničiť prevádzky na výrobu chemických zbraní.
V roku 2016 mali byť podľa rebelov zhodené v provincii Idlib kontajnery s jedovatým plynom. Vina sa pripisovala Asadovi vrátane zasiahnutia asi 33 ľudí.
Minulý rok organizácia Human Rights Watch zverejnila správu, podľa ktorej vládne vrtuľníky v bojoch o Aleppo zhadzovali na obytné štvrte barely s chlórom. Ten istý rok Rusko a Čína v Rade bezpečnosti OSN vetovali sankcie voči sýrskemu režimu pre údajné použitie chemických zbraní.
Z posledných a najväčších útokov sa skloňuje nálet na dedinu Chán Šajchún v sýrskej provincii Idlib v apríli 2017. Zomrelo pri ňom najmenej 87 ľudí vrátane desiatok detí a žien. OSN potvrdila, že obete boli zasiahnuté sarínom a vina sa pripisovala opäť jednotkám Asada.
Útok si vynútil reakciu Spojených štátov a na sýrsku leteckú základňu Šajrát na západe Sýrie odpálili 60 striel typu Tomahawk. Išlo o prvý priamy útok USA na jednotky sýrskeho režimu od nástupu Trumpa.