Ako však upozorňuje jeden z mnohých transparentov propagandy, „na to, aby sa bohatstvo mohlo prerozdeliť, najprv ho treba vytvoriť“.
No a čísla ukazujú, že Kuba sa aj po šesťdesiatich rokoch od revolúcie stále nachádza v prvej fáze. Kubánske observatórium ľudských práv v najnovšej štúdii poukazuje na vážne ekonomické ťažkosti, s ktorými musia obyvatelia bojovať.
Z dokumentu vyplýva, že 95 percent opýtaných považuje za ťažké alebo veľmi ťažké získať potraviny a polovica Kubáncov žije z menej ako 28 dolárov na mesiac.
Viac ako tretina opýtaných dostáva pomoc zo zahraničia a viac ako polovica priznala, že prijímajú peňažné zásielky, ktoré sú vyššie ako ich plat. Tie pochádzajú od kubánskych emigrantov a tvoria zásadnú časť ekonomiky krajiny. V roku 2017 takto na Kubu priplávali viac ako tri a pol miliardy dolárov.
„Po desiatich rokoch vlády a sľubov o ekonomických reformách, ktoré by zjemnili hlbokú kubánsku krízu, Raúl Castro formálne opúšťa moc s vysokým stupňom nesúhlasu v sociálno-ekonomickej oblasti,“ uzatvára observatórium.
Ostrov žije predovšetkým z turizmu, venuje sa však aj exportu a to najmä cukru, tabaku a ropy. Hlavnými obchodnými partnermi sú Čína, Holandsko a Španielsko.