Argumentoval, že dohoda je pre Američanov neúnosne drahá, zruší pracovné miesta a bude brzdiť viaceré odvetvia priemyslu ako ropný či plynárenský. Negatívny spád nabrala situácia pred rokom, kedy oznámil toto ostré stanovisko.
Odstúpenie je však iba symbolické, a de facto môže krajina od dohody odstúpiť najskôr tri roky po tom, čo vstúpila do platnosti, a teda v tomto prípade až na konci ďalšieho roka. Pred Spojenými štátmi je však zdĺhavý proces, ktorý trvá rok.
Môže mať takéto „naťahovanie“ termínov vplyv na ďalšie smerovanie v tejto otázke? Odpoveď je áno. Trump totiž podobne ako väčšina lídrov má svoje funkčné obdobie, na poste prezidenta je do januára 2021.
Odstúpenie od zmluvy teda môže byť hotové až v roku 2020, kedy sa dočkáme meno aj nového prezidenta Spojených štátov. A ak ním nebude Trump, môže prísť s inou rétorikou.
Dohodu prijali krajiny na konferencii v Paríži v roku 2015, do platnosti vstúpila rok po tom. Predstavovala náhradu za Kjótsky protokol z roku 1997. Dohoda stanovuje udržanie otepľovania pod dvomi stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím a signatári sa preto rozhodli výrazne obmedziť produkciu emisií.
Zmluvu podpísalo 195 krajín a postupne viaceré z nich ju aj ratifikovali. Spojené štáty sú druhým najväčším emitentom skleníkových plynov na svete, prvé miesto si drží Čína.