Erdogan je pri moci už 15 rokov, z postu premiéra sa v roku 2014 presunul na prezidentský post.
Za tie roky si vyslúžil kritiku za umlčiavanie opozičníkov, väznenie žurnalistov či zmeny v tureckej ústave, vďaka ktorým si teraz posilňuje právomoci.
Je však pomerne nezničiteľný a aj po nevydarenom puči sa v krajine teší celkom veľkej popularite.
Dôvody môžu byť viaceré – začal napríklad s väčšou integráciou islamskej výučby do štátnych škôl, čím si tak získal podporu väčšinovo moslimského obyvateľstva v technicky sekulárnej krajine.
Stojí tiež za viacerými ekonomickými reformami, ktoré zlepšili prosperitu krajiny. Keď sa jeho Strana spravodlivosti a rozvoja AKP prvýkrát dostala k moci v roku 2002, ekonomika prosperovala.
Aj keď je situácia teraz opačná, verejnosť si minulé úspechy Erdogana stále pamätá, informuje portál vox.com.
Plusové body si píše aj za antiteroristický postoj. Erdogan sa dlhodobo snaží o stabilnú krajinu bez teroristických vyhrážok. Ako poznáme aj z rétoriky viacerých svetových lídrov, aj on stavia svoju popularitu na naratíve, že Turecko je pod hrozbou z viacerých smerov vrátane terorizmu.
Občanov ochraňuje a používa na to nevyhnutné prostriedky, uvádza pre spomenutý portál Kemal Kirisci, riaditeľ Centra Brookingovho inštitútu pre turecké programy v Spojených štátoch a Európe.
Okrem toho, zmena parlamentného systému na prezidentský neznamená, že Erdogan nebude mať silu aj v parlamente. Pre koalíciu sa totiž rozhodla jeho strana AKP, ktorú získala väčšinu vo voľbách, čo mu tak dáva v krajine ešte väčšiu moc.