Zmluvu o colnej únii podpísala už v roku 1995 a oficiálnym kandidátom sa stalo v roku 1999. Od roku 2005 potom nasledovali formálne rokovania, ktoré však do podpísania dohody v roku 2016 s Úniou prešli iba cez polovicu kapitol.
Práve od tejto dohody sa očakávalo, že urýchli prístupové rokovania a možnosť bezvízového cestovania pre Turkov.
Potom však prišlo stop krajine známej svojimi čistkami pre obavy z dodržiavania ľudských práv a právneho štátu, najprv ako odporúčanie od Európskeho parlamentu a neskôr aj od Rady Európskej únie.
Navyše, v návrhu najnovšieho rozpočtu Európskej komisie sa o Turecku hovorí viac ako o susednej krajine než o kandidátskej.
Rokovania sú tak prerušené, od Ankary však možno pozorovať snahu o zlepšenie vzťahov či už v podobe prepustenia európskych občanov z väzenia či zjemnenie rétoriky.
Ešte minulý október pritom Erdogan tvrdil, že Turecko už nepotrebuje členstvo v Únii, tá ho však naopak stále potrebuje, aby mohla ďalej rásť.
Tento marec však už hlásal, že Turci budú pokračovať v ceste k naplneniu ich cieľa, a teda plného členstva v EÚ.