Stretnutiu predchádzali obavy Kennedyho úradu z toho, že prezident nie je na takéto stretnutie pripravený. Pôvodne si mali lídri iba neformálne vymeniť názory, ukázalo sa však, že rokovali bez nastavenej agendy.
A summit nedopadol najlepšie.
V argumentovaní s Chruščovom o otázke kontroly nad rozdeleným Berlínom mal mať Kennedy svoje nedostatky, ako informoval aj denník New York Times.
Kennedy tiež neskôr uviedol, že to bola jedna z jeho najhorších vecí v jeho živote. Chruščov mu totiž vo viacerých otázkach Studenej vojny nadával.
Pre periodikum Time zaznel aj pamätný Kennedyho citát: „Hovoril som o tom, ako môže jadrová vojna zabiť 70 miliónov ľudí za 10 minút a on (Chruščov) sa na mňa iba otočil, ako keby chcel povedať – no a čo?“
Stretnutie nemalo mierovú dohru a dva mesiace po ňom sa sovieti rozhodli rozdeliť nemeckú metropolu Berlín múrom. Kennedy následne získal podporu Kongresu pri zvyšovaní výdavkov na obranu, na čo Chruščov reagoval obnovením nadzemných jadrových skúšok.
Vzťahy medzi krajinami sa zlepšili až v roku 1970.