David Cameron sa od roku 2016, keď po referende o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie rezignoval a uvoľnil miesto Therese Mayovej na premiérskom poste, politicky neangažoval. V októbri 2016 sa stal riaditeľom Národnej občianskej služby.
Tá v troj- alebo štvortýždňových programoch zabezpečuje deťom vo veku 15 až 17 rokov prácu v tímoch na projektoch spojených so zručnosťami a s komunitou. Služba však čelila kritike za to, že napriek veľkým sumám peňazí míňa bezhlavo a má slabý manažment.
Vlani v januári Camerona vymenovali za prezidenta výskumu Alzheimerovej choroby vo Veľkej Británii. Predsedá tiež LSE-Oxfordskej komisii pre štátnu nestálosť, rast a rozvoj pod dohľadom Medzinárodného rozvojového centra.
Po odchode z premiérskej stoličky sa spojil s firmou First Data pre americké elektronické platby. Podpísal sa tiež pod masívnu investíciu medzi Veľkou Britániou a Čínou, ktorej cieľom je zlepšenie kvality ciest, prístavov a železničných tratí medzi Čínou a krajinami, s ktorými obchoduje.
Žiadaný zostal aj na viacerých podujatiach, kde rozpráva o brexite či americkom prezidentovi. Teší sa tam nielen veľkému záujmu účastníkov, ale aj vysokému finančnému honoráru.
Po Cameronovom odchode sa tiež hovorilo, že ho ešte čaká nejaká veľká funkcia. Rovnako sa špekulovalo, že by ho konzervatívci mohli posunúť do medzinárodnej politiky, podobne ako sa bývalý nórsky premiér Jens Stoltenberg stal generálnym tajomníkom NATO.
„Cameronove posledné zamestnania sú znakom toho, že je pripravený pokračovať v šľapajach predchádzajúcich premiérov Tonyho Blaira a Johnyho Majora v prijatí vysokých funkcií, ktoré prepájajú svetovú politiku s biznisom,“ napísala analytička Guardianu Rowena Masonová.