Po rokoch vlády kresťanského demokrata Rafaela Calderu, ktorý v krajine ležiacej na severnom pobreží Južnej Ameriky pomáhal zavádzať demokraciu, to znamenalo výraznú zmenu.
Kým za Calderovej éry prišli do Venezuely investori, rozvíjal sa priemysel a životná úroveň obyvateľov rýchlo rástla, socialista Chávez zvolil presne opačnú politiku. Koncernom zo zahraničia, predovšetkým zo Spojených štátov, začal šliapať na päty.
Prehlbujúce sa deficity sa prezident, ktorý sa hlásil k tradícii revolucionára Simóna Bolívara, rozhodol kompenzovať znárodňovaním zahraničných koncernov v ropnom biznise aj ďalších sektoroch.
V roku 2007 napríklad znárodnil majetky amerického gigantu Exxon Mobil za miliardy dolárov. Podobne dopadli aj iné firmy. Na Venezuelu dopadli desiatky žalôb.
Výsledkom bol hnev Spojených štátov a ich odvetné opatrenia vrátane prísnych sankcií. Nad krajinou sa začala vznášať permanentná hrozba bankrotu.