Priemyselná produkcia v Nemecku vlani v novembri zaznamenala najvyšší medziročný pokles od krízového roku 2009. Výroba klesla o takmer päť percent. Viaceré údaje naznačujú, že Nemecko je už v recesii. V čom vidíte príčiny tohto javu?
Pokles priemyselnej výroby v Nemecku je ešte stále podporený zdržaním homologizácie vozidiel. Aj napriek poklesu priemyslu na konci minulého roka je však čoraz pravdepodobnejšie, že Nemecko unikne poklesu ekonomiky v tomto roku. Okrem iného aj preto, že má obrovský vankúš vo forme prebytkov štátneho rozpočtu. Výpadok exportov tak môže kompenzovať domáci dopyt. Nervozita panuje okolo dosahov obchodnej prestrelky medzi Spojenými štátmi a Čínou, ako aj brexitu. Obe témy sú dôležité pre exportne orientované štáty, ako je Nemecko, ale aj Slovensko či Česká republika.
Keďže do Nemecka smeruje najviac slovenských priemyselných výrobkov, možno očakávať preliatie problémov aj do našej krajiny či do Česka. Ako by konkrétne tieto problémy u nás vyzerali, na čo sa máme pripraviť?
Panuje jednoduchý názor – keď Európa dostane chrípku, tak my zápal pľúc. Avšak taký názor nie je podporený dátami. Áno, sme veľmi nadviazaní na Európu. V minulosti však nájdeme obdobie, keď aj napriek recesii v Nemecku si naše ekonomiky zachovali kladný ekonomický rast.
Čo je teda hlavný faktor, ktorý rozhodne o tom, či sa ťažkosti dotknú aj nás?
Výrazne záleží na tom, či máme nerovnováhy, ale tiež na optimizme ľudí a podnikov. Napríklad pokles českej ekonomiky v roku 2012 sme si vyrobili sami takzvanou „blbou“ náladou. V spomínanom roku sme totiž boli podľa prieskumu Gallupovho inštitútu druhým najviac pesimistickým národom na svete. Prví boli Gréci. Čo sa týka nerovnováh, tak česká ekonomika má prebytok bežného účtu. Slovensko zase nízky deficit okolo dvoch percent hrubého domáceho produktu.
Ktoré sektory patria v českej a slovenskej ekonomike medzi najohrozenejšie?
Najviac sú postihnuté odvetvia, ktoré sú od zákazníka najďalej v rámci výrobného procesu. Napríklad hutnícky priemysel. Trpia výrobcovia tých výrobkov a služieb, ktoré spotrebitelia obmedzujú ako prvé. Teda predovšetkým veľké položky ako investície do bývania alebo autá.
Hrozí reálne nová kríza, akú svet zažil pred desiatimi rokmi?
Nie. Je zaujímavé, že ako prvú si s recesiou spojíme krízu z roku 2008. Avšak to bola finančná kríza kvôli nedostatku likvidity. Teraz je na finančných trhoch prebytok likvidity. Ak by recesia skutočne nastala, tak by to bola „normálna recesia“. Teda situácia, keď ekonomika klesne o zhruba dve percentá a recesia trvá do jedného roka. Recesie však budú zmierňovať zásahy centrálnych bánk a vlád. Česká ekonomika má výhodu, že jej centrálna banka môže reagovať pružnejšie než Európska centrálna banka. Na druhej strane, menové podmienky Európskej centrálnej banky sú veľmi uvoľnené.
Napriek tomu je dnes už svet po skúsenostiach spred desiatich rokov lepšie pripravený na podobné situácie?
Na finančné krízy takého typu, akú sme mali v rokoch 2008 a 2009, sa dá pripraviť. Dôležité je zdravie finančného systému, ako aj pripravenosť centrálnych bánk a vlád rýchlo zasiahnuť.
Myslíte si, že naše krajiny prijímajú dostatočné opatrenia, aby boli na príchod problémov pripravené? Čo by sme prípadne mali ešte urobiť?
Český aj slovenský finančný systém sú v dobrej kondícii. Nejde o predlžené ekonomiky, takže nástroje hospodárskej politiky nie sú bezzubé. Je potrebné uvedomiť si, že recesie sú súčasťou ekonomiky. To, aké škody napáchajú, závisí práve od zdravia danej ekonomiky. A v tomto smere si počíname veľmi dobre.
Môže byť problémom, že naše krajiny sú príliš orientované na jediný segment – automobilky?
Autá hrajú dôležitú úlohu v našich ekonomikách. Avšak naše hospodárstva nie sú len o automobiloch. V medzinárodnom porovnaní je vývozná komplexita Slovenska na 16. mieste a Českej republiky na 10. mieste. To iba dokazuje, že naše ekonomiky sú aj napriek silnej úlohe automobilového priemyslu výrazne diverzifikované. Práve to zvyšuje ich odolnosť.