Kedy zažil Kramatorsk najťažšie chvíle?
Najväčšie boje boli v apríli a máji 2014, keď tu zahynuli desiatky ľudí. Jedného chlapca zastrelili povstalci počas okupácie priamo v aute. Piateho júla oslobodila mesto ukrajinská armáda. Tým sa však naše utrpenie ani zďaleka neskončilo. Vo februári 2015 sme zažili masívne delostrelecké útoky, keď nás spoza frontovej línie bombardovali povstalci. Zomrelo pri tom 16 ľudí a 64 utrpelo zranenia. Medzi zranenými bola aj naša dobrovoľníčka, mladé dievča. Mnohých mŕtvych som osobne poznala. Mala som napríklad známu, ktorá šla práve so synom po ulici, keď do ich blízkosti dopadol delostrelecký šrapnel. Syn bol zranený, žena však zomrela.
Máte štatistiku, koľko obetí si tu celkovo vyžiadali boje od začiatku vojny?
To nikto presne nevie. Videli sme na ulici mnoho mŕtvych tiel, ktoré hneď zobrali preč. O niektorých susedoch sme si mysleli, že sú mŕtvi. Až neskôr sme zistili, že sú sympatizanti separatistov a odišli na druhú stranu línie, na okupované územia. A naopak, našli sme hroby ďalších známych, o ktorých sme predpokladali, že sa odsťahovali preč.
Vaša organizácia vyrába rôzne predmety, ktoré posiela ukrajinským vojakom na front. Ako si na svoj chod zarábate?
Žijeme a zarábame si tak, ako sa dá. Zbierame plastové fľaše, máme malý obchodík, organizujeme trh, na ktorom predávame hračky, ručne vyrábané suveníry, obrázky či pirôžky. Štát nám nič nedáva, nemáme žiadne granty. Priatelia nám prispievajú drobnými čiastkami. Ja napríklad dávam na chod skupiny časť svojho dôchodku, podobne aj ďalší členovia. Vyhlásili sme tiež zbierku na sieť, z ktorej vyrábame maskovanie pre našich vojakov na fronte. Ten je odtiaľto vzdialený asi 60 kilometrov.
Hovoríte, že si kupujete sieť na maskovanie. Koľko vás to stojí?
Za mesiac spotrebujeme priemerne 22 kilogramov sietí, čo stojí asi päťtisíc hrivien, teda v prepočte zhruba 170 eur. Aby ste si to vedeli predstaviť, je to asi tisíc štvorcových metrov siete. Denne z toho spracujeme 34 štvorcových metrov. Na sieť navliekame farebné kusy látky, ktoré získame roztrhaním alebo rozrezaním prinesených textílií. Niekedy, keď si to situácia vyžaduje, však vyrobíme aj 80 štvorcových metrov maskovania pre snajperov či iných vojakov za deň. Využijeme prakticky všetko, nemáme žiaden odpad.
Vyrábate však celú škálu produktov...
Áno, ženy šijú napríklad podušky pre vojakov na front. So stužkou v národných farbách Ukrajiny – žltej a modrej – sme vyhrali celoštátnu súťaž o symbol jednoty krajiny. Stužka je dlhá 476 metrov. Poslali sme ju do Kyjeva, kde obvinula celkovo 900 ľudí. Tí na ňu mohli napísať odkaz, aký chceli. Preto na nej môžete vidieť nápisy ako – Pán Boh pomôže nám aj Ukrajine.
Zúčastňovali sa aj ľudia od vás na demonštráciách na Majdane?
Áno, a jeden z nich tam aj zomrel. Bol to básnik, spevák a skladateľ Ivan Pantelejev. Napísal napríklad zbierku básní Donbas, premýšľaj.
Koľko ľudí vo vašej organizácii pracuje?
To sa nedá presne povedať, keďže naše členstvo nie je pevné. Rôzne aktivity tu vykonáva vyše 100 ľudí.
Pomáhame veteránom aj vnútorne presídleným ľuďom. Mnohí sú z Donecka či iných okupovaných miest. Nemajú prácu, topia sa v existenčných problémoch a tu sa cítia užitoční. Chcú pomôcť armáde, aby oslobodila mestá a dediny ako Doneck, Makijivka, Horlivka, Šachtarsk či Jenakijeve, kde sa narodil bývalý prezident Viktor Janukovyč. Spolupracujú s nami aj mladí ľudia, napríklad ako animátori. Mnohí chodia každý deň. Celkovo sa tu denne vystrieda aj 20 ľudí.
Chodia sem za vami návštevy?
Áno, boli tu novinári zo zahraničia, ale aj duchovní. Navštívil nás napríklad arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vladyka Sviatoslav Ševčuk s delegáciou. Máme výstavku s jeho fotkami. Dvakrát sem prišiel aj Filaret Denysenko, patriarcha ukrajinskej pravoslávnej cirkvi. Máme členov s dovedna šiestimi náboženskými vyznaniami. Je u nás jeden rímskokatolík, päť gréckokatolíkov, protestanti či baptisti. Samozrejme, väčšina sú pravoslávni. Oslavujeme tu rôzne náboženské sviatky. Spolunažívame tu však bez najmenších problémov. Našou zásadou je, že sa nebavíme o žiadnych náboženských či politických témach. Preto ani neviem, kto koho volil v terajších prezidentských voľbách.
Sme na východe Ukrajiny, kde mnoho ľudí hovorí po rusky. Kvôli jazyku nedochádza ku konfliktom?
Nie, nikoho nehanobíme za jeho jazyk. Prirodzene, máme tu aj ruskojazyčných ľudí. Keď na nás hovoria po rusky, my im odpovedáme po ukrajinsky. Je to prirodzené a nikto nám to nemôže mať za zlé. Snažíme sa šíriť ukrajinskú kultúru, jazyk a históriu. Boli už prípady, že niektorí nerozumeli, alebo nechceli rozumieť po ukrajinsky. Tých sme sa spýtali – prečo ste teda prišli na Ukrajinu bez tlmočníka? Rozhodne im po rusky neodpovedáme, nemáme na to dôvod.
Aký máte názor na ruského prezidenta Vladimira Putina?
On je jednou z príčin toho, že tento konflikt trvá už päť rokov. Putinovi Donbas rozhodne nestačí. Ak by dobyl aj nás, šiel by ďalej, najprv na Kyjev a Ľvov, potom aj na Slovensko do Európy. My teda týmito aktivitami nebránime iba Ukrajinu, ale celú Európu. Keby sme my ustúpili, bolo by to ešte horšie. Vidíme, že už teraz chcú Rusi Moldavsko a pobaltské krajiny. Stále majú imperiálne myslenie. Ale nepomôže im to. Rozpadlo sa cárske Rusko, rozpadol sa Sovietsky zväz a rozpadne sa aj súčasná vláda Putina.