Vladimir PutinReuters
StoryEditor

Rozhovor: Putin si chce udržať hru na demokraciu, tvrdí analytik

16.04.2019, 00:00
Analytik Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček tvrdí, že najväčšie zmeny v kompetenciách prezidenta prišli s Borisom Jeľcinom a Vladimirom Putinom.

Rusko je krajina s prezidentským systémom. Aký je najväčší rozdiel medzi právomocami ruského prezidenta a naším parlamentným systémom?

Ruský systém upravuje ústava z roku 1993. Právomoci sú veľmi naklonené v prospech ruského prezidenta na úkor oboch komôr parlamentu. Prezident má ústrednú právomoc nielen v zahraničnej a bezpečnostnej politike, ale môže rozpustiť vládu, ktorú aj zostavuje a schvaľuje. Má dokonca aj právomoc rozpustiť parlament a vyhlásiť nové voľby. V slovenskom modeli to nie je. Okrem toho má prezident dôležité postavenie voči druhej komore parlamentu.

V čom to spočíva?

Priamo dosadzuje všetkých šéfov ruských regiónov, ktorí majú vysoké postavenie v senáte. Nepriamo teda týchto ľudí vymenúva. Z hľadiska politickej kultúry je model veľmi centralizovaný a sústredený na jednu osobu. Dokazuje to aj priama linka medzi obyvateľstvom a ruským prezidentom, ktorá sa koná pravidelne v decembri.

Prezident má teda skutočne silné kompetencie. Ako ho však možno odvolať?

Impeachment je v ruskom poňatí síce možný, ale veľmi zložitý. Musela by sa na to nájsť ústavná väčšina v oboch komorách parlamentu. V druhej polovici 90. rokov to hrozilo Borisovi Jeľcinovi.

Ktorý z ruských prezidentov od rozpadu ZSSR, Jeľcin, Medvedev či Putin, spravil v úrade najväčšie zmeny?

Ako sa to vezme. Ústredné postavenie mal prezident za Jeľcina, lebo práve on presadil schválenie novej ústavy napriek parlamentu. V roku 1993 najprv došlo k ozbrojenému rozpusteniu ruského parlamentu a na jeseň sa použili proti parlamentu aj tanky. Potom v decembri sa uskutočnilo referendum a Ruská federácia prijala novú ústavu. Veľmi dôležitým krokom bolo aj priame menovanie šéfov regiónov, ktoré prešlo v roku 2003, teda v prvom Putinovom mandáte. Takže i jeho mandát bol dosť silný. Čo sa týka posledných zmien, mandát prezidenta sa posilnil a trvá šesť rokov. Putinovi to malo predĺžiť legitímne zotrvanie vo funkcii.

Neexistujú tendencie zmierniť jeho vplyv v Rusku alebo zmeniť systém na poloprezidentský či úplne parlamentný? Keby sa už Putin napríklad nemohol stať prezidentom.

Neočakávam to. Putin teraz rieši nástupníctvo a preto si myslím, že sa sústredí na niečo iné. Bude skôr hľadať model usporiadania, ktorý mu umožní udržať sa vo funkcii. Chce tiež dodržať pravidlá ruskej ústavy, ktorú nechce meniť povedzme na štýl strednej Ázie, kde fungujú režimy, v ktorých je človek prezidentom do konca života.

Prečo to Putin nechce?

Stále existuje náznak, že chce udržať istú hru na demokraciu. A hľadá nejakú cestu von. Jeden z modelov je aj to, že by sa stal hlavou spoločného štátu, ktorý, aspoň na papieri, funguje s Bieloruskom.

01 - Modified: 2024-12-22 13:41:15 - Feat.: - Title: Rusko zažíva vlnu pokusov o podpaľačské útoky na bankomaty či štátne budovy 02 - Modified: 2024-12-22 12:23:02 - Feat.: - Title: Putin prisľúbil na Ukrajine skazu, reagoval na útok v Kazani 03 - Modified: 2024-12-22 08:36:21 - Feat.: - Title: Ruská protivzdušná obrana zneškodnila desiatky ukrajinských dronov. Útok zasiahol aj ropný terminál 04 - Modified: 2024-12-22 06:56:26 - Feat.: - Title: Nemecký minister obrany varoval pred hybridnou hrozbou z Ruska 05 - Modified: 2024-12-22 06:38:26 - Feat.: - Title: Zelenskyj pohrozil ďalšími útokmi na ruské vojenské ciele
menuLevel = 2, menuRoute = focus/zahranicie, menuAlias = zahranicie, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
22. december 2024 16:49