Bolo rozpustenie parlamentu Zelenskyj po jeho nástupe do funkcie prekvapivé?
Úplne prekvapivé to nebolo. Chcel využiť to momentum, ktoré získal počas prezidentských volieb, a logicky čo najskôr dokončiť výmenu politickej garnitúry. Využiť teda voličský potenciál, ktorý má za sebou. Ak to však bude právne napadnuté, nebude to uskutočnené. Nenašla sa však príliš silná opozícia parlamentných strán. Najprv sa síce rysovala a uskutočnil sa taktický manéver, keď jedna z koaličných strán, Národný front Arsenija Jaceňuka, vystúpil z koalície Petra Porošenka a chcel nejakým taktickým manévrom oddialiť to, aby Zelenskyj nemohol uskutočniť túto zmenu. Ten avizoval už skôr, že chce rozpustiť Najvyššiu radu Ukrajiny a vyhlásiť predčasné voľby. Platilo pravidlo, že predčasné voľby sa nemôžu vyhlasovať šesť mesiacov pred tými plánovanými, čo vychádza presne v týchto týždňoch. Poskytla sa mu tak teraz príležitosť, aby to mohol previesť a podarilo sa mu to. Väčšina strán katapultovala, premiér odstúpil a všetko nasvedčuje tomu, že v druhej polovici júla budeme mať predčasné voľby.
Aký postoj majú k Zelenskému súčasní poslanci, napríklad z Bloku Petra Porošenka? Skutočne by sa mu pri súčasnom rozložení ťažšie presadzovali zákony?
Bolo by to rozhodne ťažšie. Čím dlhšie je hocijaká verejná osoba v politike a verejnom živote, tým viac môže spraviť chýb a bude strácať podporu. Zelenskyj ju dnes nemá v Najvyššej rade skutočne žiadnu, nemá žiadneho poslanca a všetci sú voči nemu v opozícii. Na Ukrajine je prezidentsko-parlamentný systém, Zelenskyj tak bez podpory parlamentu nemôže využiť väčšinu svojich kompetencií. Keď prezident napríklad menuje ministra zahraničných vecí, musí to byť so schválením parlamentu. Viacero právomocí je kontraindikovaných aj s premiérom. Zelenskyj teraz v parlamente nemá žiadnu pozíciu. Potreboval rýchlo využiť to momentum a zatlačiť na parlament, aby presadil svoju vôľu. Podľa niektorých prieskumov môže mať jeho strana až 40 percent hlasov. Nie je to úplne prekvapivé. Ukrajinský politický systém nie je postavený na ideológii, či na pozícii v určitých oblastiach, ale hlavne na modeli lídra. Máme tak blok Petra Porošenka či Národný front Jaceňuka.
Strana Sluha národa, ktorú teda Zelenskyj založil, teda ťaží iba z jeho osoby?
Áno. Prezidentské aj parlamentné voľby sú prepojené, vrátane tých komunálnych, ktoré budú ďalší rok. Zelenskyj vie, že jeho protivníci sú veľmi slabí. Odhady hovoria o dvoch percentách. Preto ani nekandidovali, lebo vedeli, že nemajú žiadnu legitimitu. Od Porošenka sa už odťahujú jeho niekdajší spojenci. Aj premiér Volodymyr Hrosman ohlásil, že si vytvorí vlastnú stranu. Minulý týždeň vznikla tiež strana Svjatoslava Vakarčuka, slávneho hudobníka. Tie staré politické strany už stratili svoju legitimitu a pôdu pod nohami. Zelenskyj túto príležitosť cíti.
Aký môžu mať zmeny dosah na medzinárodnej politickej scéne?
Je to predovšetkým domáci boj. Ukrajina je dnes samozrejme kľúčovým partnerom Európskej únie a tiež protivník Ruskej federácie. Nemôžeme si teda odmyslieť i tú medzinárodnú úroveň. Gro sa však deje na Ukrajine. Bol ohlásený aj manifest neziskových organizácií, ktorý vyzýva Zelenského, aby sa situáciu snažil stabilizovať, neprekročil isté červené línie. Obyvatelia nechcú, aby sa krajina dostala do chaosu. A aby Ukrajina nestratila na medzinárodnej scéne, hlavne v súvislosti s obrannou a bezpečnostnou politikou, svoj potenciál. Prebehli už viaceré zmeny, napríklad v armáde. Vidíme, že právomoci prezidenta sú práve v tejto oblasti. Ten preto môže preto zohrať aj negatívnu rolu, keďže tu má pomerne silné kompetencie.