Bol jednou z hlavných tvárí kampane za brexit pred referendom v roku 2016, po ktorom sa stal ministrom zahraničných vecí. Z tejto funkcie odstúpil vlani, kritizoval totiž rokovanie už expremiérky Theresy Mayovej o vystúpení Británie z Európskej Únie. Rovnaký krok vtedy spravil aj minister pre brexit David Davis a jeho prvý námestník Steve Baker.
Menovanie Johnsona za ministra zahraničia vtedy mnohých prekvapilo, keďže sa spájal s viacerými kontroverziami, informovali v článku aj HN. Navyše, nečakaným krokom bolo aj to, že sa rozhodol nekandidovať na uvoľnený premiérsky post po vtedajšom premiérovi Davidovi Cameronovi.
Johnson urazil viacerých lídrov cudzích štátov. Patrí mu napríklad prvenstvo v súťaži o najurážlivejšiu báseň pre tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
O kandidátke na americkú prezidentku Hillary Clintonovej v minulosti vyhlásil, že je všetkým, proti čomu on bojuje a prirovnal ju k sadistickej sestričke na psychiatrii. K ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že vyzerá ako Dobby z Harryho Pottera a že je nemilosrdný a manipulatívny tyran. Nešetril ani amerického prezidenta Baracka Obamu, o ktorom povedal, že nemá rád britské impérium, pretože časť jeho predkov pochádza z Kene.
Keď začal s kampaňou na post britského premiéra sľúbil, že Británia opustí európsky blok 31. októbra, na čom sa dohodol Londýn s Bruselom, či už s dohodou alebo bez nej.
Odchod bez dohody síce pre neho predstavuje krajný scenár, upokojuje však, že netreba mať z neho prehnané obavy.
V britskom parlamente bol Johnson od roku 2001, o sedem rokov neskôr sa stal starostom Londýna, ktorým vydržal byť dva volebné mandáty.
Je tiež bývalým novinárom a spravodajcom, publikoval v londýnskych novinách Times aj v The Daily Telegraph, pôsobil tiež ako šéfredaktor magazínu The Spectator. Podľa britských médií sa s ním však počas novinárske kariéry spája aj vymýšľanie citátov či nepravdivé výroky.