Napätie vyhrocovali iránski predstavitelia, ktorí sa vyhrážali útokmi na americké ciele. Na hlavu Donalda Trumpa vyhlásili odmenu 80 miliónov dolárov. Došlo aj k menším fyzickým incidentom. Uplynulý víkend dopadla do blízkosti amerického veľvyslanectva v Bagdade raketa sovietskej výroby typu kaťuša. Strely z raketometov zasiahli aj irackú vzdušnú základňu, kde sú rozmiestnené americké ozbrojené sily.
Podľa expertov je však rozhorenie väčšieho konfliktu v regióne nepravdepodobné, nehovoriac o vypuknutí tretej svetovej vojny. Dôvodov je viacero, a to na oboch stranách sporu. Predovšetkým, Irán nemôže počítať s veľkou vojenskou pomocou zvonka. V moslimskom svete je skôr osamotený, keďže sunnitská koalícia na čele so Saudskou Arábiou stojí na opačnej strane konfliktu, teda po boku Spojených štátov. Teheránu môžu síce vysloviť verbálnu podporu tradiční rivali Ameriky ako Čína alebo Rusko, ani oni však nepôjdu do ostrého vojenského sporu s USA, i keď útok na Solejmáního ostro odsúdili.
A hoci Američania vo všetkých parametroch Irán vojensky vysoko prevyšujú, ani oni zrejme nebudú mať záujem o priamu vojnu s Iránom. Prirodzene, ak by Irán ohrozil americké ciele v regióne, nedajú sa vylúčiť nové raketové útoky z dronov. Invázia pozemných vojsk do Iránu, ako to bolo v prípade konfliktu s Afganistanom či Irakom na začiatku tretieho tisícročia, je však veľmi nepravdepodobná. Obe spomínané kampane vyšli USA dovedna už na takmer 2,5 bilióna dolárov a prišli o nich o život tisícky Američanov. Vojna s Iránom, ktorý je oveľa silnejší než Afganistan a Irak, by ich pritom zrejme stála niekoľkonásobne viac. Takisto počty obetí by boli výrazne vyššie.
Do tohto rizika preto nepôjde ani samotný Trump. Toho podľa analytikov v prípade útoku na Solejmáního hnala do veľkej miery začínajúca sa kampaň pred novembrovými prezidentskými voľbami, v ktorých sa bude usilovať o zisk kresla šéfa Bieleho domu aj pre svoje druhé funkčné obdobie.