Od uvalenia prvých ekonomických sankcií Západu voči vašej krajine uplynulo už viac ako päť rokov. Ako ste ich pociťovali priamo v Rusku a ako sa dotkli obchodu s krajinami Vyšehradskej štvorky?
Isté problémy sme zaznamenali už v priebehu prvého roka trvania západných sankcií a následných protiopatrení zo strany Ruska. Klesli vzájomné obchodné vzťahy a takisto investičná spolupráca. V nasledujúcich rokoch sa spoločnosti, ktoré investovali v Rusku, respektíve v krajinách Vyšehradskej štvorky, snažili tento pokles kompenzovať. V roku 2016 sme tak dosiahli čísla, ktoré signalizovali nárast oproti predchádzajúcemu roku. Avšak v porovnaní s rokom 2013, teda ešte pred zavedením sankcií, je v súčasnosti táto spolupráca ešte stále o niečo nižšia.
Čo sa za ten čas zmenilo v uvažovaní firiem?
Investori a spoločnosti si v prvom rade zvykli na súčasné podmienky. Krátko po zavedení sankcií sa určitú chvíľu domnievali, že nová situácia nebude trvať dlho, všetko sa onedlho zmení a sankcie budú zrušené. Dnes je to naopak. Firmy sa prispôsobili a vychádzajú z toho, že aktuálne podmienky tu budú o dva aj o tri roky. Jednoducho sa v nich museli naučiť pracovať.
Keby ste mali porovnať obchodné vzťahy Ruska a strednej Európy po zavedení sankcií a dnes, zlepšuje sa postupne táto spolupráca? Nadväzujú obe strany čoraz viac spolupráce?
Nemám v tomto smere presné štatistiky. Čísla sa neustále menia a ťažko povedať, do akej miery ovplyvnili naše vzťahy práve sankcie. Na našu spoluprácu má totiž dosah aj množstvo iných vonkajších i vnútorných faktorov. Je to správanie samotných spoločností, ako aj ekonomická situácia v Rusku. Tá momentálne nie je príliš dobrá, aj keby sme nebrali do úvahy sankcie a rôzne obmedzenia. Samozrejme, tie sú dôležitým faktorom, ale situáciu ovplyvňujú aj problémy v ekonomikách Ruska i krajín Vyšehradskej štvorky. Aj v nich sa spomaľuje tempo ekonomického rastu. A prognózy, ktoré máme do budúcnosti, hovoria o tom, že i vy budete v nasledujúcich rokoch zažívať pomalší ekonomický rast. Takže toto všetko ovplyvňuje naše vzájomné vzťahy a nemôžeme povedať, že za ich spomalením stoja výlučne sankcie.
Spomedzi všetkých krajín strednej Európy má Rusko najlepšie politické vzťahy s Maďarskom. Premiér Viktor Orbán sa pravidelne navštevuje s prezidentom Vladimirom Putinom. Vyplýva z toho, že Rusko má s Maďarskom zároveň najlepšie ekonomické vzťahy?
Nie, nedá sa povedať, že by sme dnes mali v ekonomickej sfére najlepšie vzťahy s Maďarskom. Ide o dve rozdielne veci, ktoré treba oddeliť. Áno, v súčasnosti máme dobré vzťahy s Maďarmi na politickej úrovni. Avšak to ešte neznamená, že sa to automaticky premietne do ekonomickej oblasti. Síce existujú isté špecifické sféry, ako je napríklad energetika, v ktorej sa môžu angažovať aj vlády. Príkladom sú aktivity ruskej spoločnosti Gazprom, kde prebieha komunikácia aj na vládnej úrovni. Hlavným poslaním bežných firiem je však robiť biznis a vytvárať ekonomický zisk. Čo sa týka konkrétne Maďarska, počas trvania sankcií došlo k poklesu jeho ekonomických vzťahov s Ruskom. Na druhej strane, dnes máme dobrú hospodársku spoluprácu napríklad s Českom.
Spomínali ste energetický sektor. Ako sa vyvíja spolupráca v tejto oblasti?
Energetika vždy tvorila podstatnú časť našich vzťahov. A aj tu sme zaznamenali veľký pokles investičnej spolupráce. Napríklad maďarský MOL opustil ruský energetický sektor. Aktuálne sa zvažuje nový projekt. Aj tu však zasahujú sankcie. Spoločnosti nemôžu robiť biznis za okolností, keď im politické obmedzenia nedovolia zarábať peniaze.
Sankcie udreli na niektoré špecifické oblasti, ako je zbrojárstvo. Ktoré ďalšie sektory boli zasiahnuté?
Sankcie zasiahli napríklad strojársky sektor. Naše spoločnosti majú problémy s nakupovaním nových západných technológií a zariadení, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj ich aktivít. To má veľký dosah aj na energetické odvetvie. Isté reštrikčné opatrenia boli zavedené aj v poľnohospodárskom sektore. V posledných dvoch či troch rokoch sa niektoré spoločnosti z Maďarska, Poľska či Česka snažili otvoriť projekty práve v tomto sektore a obnoviť dodávky poľnohospodárskej produkcie na ruský trh. Príležitosti sú však aj v ďalších sférach.
V ktorých odvetviach teda vidíte najlepšie možnosti na rozvoj vzájomných vzťahov?
Žiadne obmedzenia nie sú povedzme v metalurgickej oblasti, tá zostala ušetrená od sankcií. V metalurgii sme navyše mali dobrú spoluprácu v podstate odjakživa. Takže práve tá môže byť zaujímavá pre spoločnosti z krajín Vyšehradskej štvorky. Ďalšími sektormi, kde vidím istý potenciál, sú finančné služby, bankovníctvo či stavebníctvo. Práve tu máme dobré vzťahy a príležitosti na rozvoj vzájomných vzťahov.
Našlo si Rusko po zavedení sankcií zo strany Západu nové trhy, posilnilo si vzťahy s inými regiónmi sveta?
Máte teraz na myslí Čínu?
Aj tú, prípadne celkovo východnú Áziu...
Ak sa pozriete na oficiálne ruské štatistiky, tie túto tézu nepotvrdzujú. Keď sa pred vyše piatimi rokmi zaviedli spomínané reštrikcie, tak sa u nás objavili mnohé vyhlásenia, že sa zlepšia ruské ekonomické vzťahy napríklad s východoázijskými krajinami. Títo ľudia tvrdili, že predovšetkým čínska ekonomika sa stane našou najlepšou príležitosťou a najväčším partnerom. Keď sa pozrieme na súčasné ekonomické výsledky, nič z toho sa nenaplnilo. Áno, došlo k istým rokovaniam s čínskymi obchodnými spoločnosťami o potenciálnych investíciách, žiadne veľké zmeny v našich bilaterálnych obchodných vzťahoch sme však nezaznamenali.
Prečo?
Pretože sme skrátka nemali príležitosť na ich nárast. Možno na to nebola správna chvíľa. Ekonomiky Ruska aj Číny majú svoje vlastné problémy. Síce došlo k miernemu nárastu obchodnej a investičnej spolupráce s Čínou, avšak hlavným ekonomickým partnerom Ruska naďalej zostáva Európska únia, a to aj napriek sankciám. Máme nových investorov z Cypru, Rakúska alebo Holandska. Takže v tomto smere sme oproti situácii spred zavedenia sankcií nemali žiadne veľké zmeny. Každý hovoril o tom, že musíme zmeniť našu ekonomiku, vymeniť obchodných partnerov, ale teraz, po piatich rokoch, sa ukazuje, že nič sa v tomto smere výrazne nezmenilo.
Takže Európa je pre vás z ekonomického hľadiska nenahraditeľná?
Áno, samozrejme. Európske štáty sú pre Ruskú federáciu z hospodárskeho hľadiska mimoriadne významné. A to nielen najväčšie ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko či Británia, ale v niektorých sférach a sektoroch aj krajiny Vyšehradskej štvorky. A to aj z toho dôvodu, že sú medzi nami historické a kultúrne väzby. Rusko má nepochybne záujem o rozvoj vzájomných vzťahov.
Najväčším problémom, ktorý znemožňuje zrušenie sankcií, je situácia na východe Ukrajiny a na Kryme. Nový ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v predvolebnej kampani sľuboval zmierenie s Ruskom. Máte určité signály, že sankcie môžu byť čoskoro zrušené a naše ekonomické vzťahy reštartované?
Ja si vôbec nemyslím, že sankcie budú tak skoro zrušené, povedzme v priebehu jedného alebo dvoch rokov. Všetky strany si už na túto situáciu zvykli. Mnohí hlavní hráči ani nepočítajú s tým, že by sa v tomto smere niečo malo zmeniť. Každý sa snaží pracovať za súčasných podmienok. Navyše treba ešte raz pripomenúť, že sankcie nie sú hlavným činiteľom, ktorý rozhoduje o našej ekonomike. Ak budú vládnuť dobré podmienky vo svetovom hospodárstve a na globálnych trhoch, bude to dobré aj pre ruskú ekonomiku.
Prečo?
Pretože to pomôže vyriešiť viaceré problémy nielen hospodárstva Ruska, ale aj európskych štátov vrátane krajín Vyšehradskej štvorky. Keď na tom z ekonomického hľadiska budú všetci aktéri čoraz lepšie, tak sa zároveň zlepšia aj naše vzájomné vzťahy. Na druhej strane, ak budú sankcie zrušené, určite nemôžeme čakať pozitívne výsledky veľmi rýchlo. V ekonomike trvá dlhší čas, kým sa zmeny prejavia. Vznikne určitá časová medzera, počas ktorej sa budeme musieť naučiť pracovať v nových hospodárskych podmienkach. Zrušenie sankcií totiž bude znamenať vznik novej situácie, ktorej sa všetci budú musieť prispôsobiť. Zmeniť svoje podnikanie tak, aby sa mohli vrátiť sa k podmienkam, ktoré sme tu mali pred šiestimi rokmi.
Viaceré európske krajiny sú stále veľkými spotrebiteľmi ruského plynu. Je to veľký faktor v našich vzťahoch a zároveň dôvod, prečo Európa nemôže úplne prerušiť svoje ekonomické vzťahy s Ruskom?
Áno, taká je realita. Rusko je veľkým dodávateľom energetických zdrojov na všetky európske trhy vrátane Slovenska a ďalších krajín regiónu. Zároveň by som však rada zdôraznila, že to nie je problém iba pre európske krajiny, ale aj pre samotné Rusko. Prílišná nadviazanosť na energetický sektor totiž nie je príliš dobrým faktorom pre náš budúci ekonomický rozvoj. Nie je to charakteristické pre postindustriálnu ekonomiku. Naša vláda a lídri ruskej ekonomiky sa preto snažia zmeniť hospodársku štruktúru. Aby sa to podarilo, musíme znížiť vplyv energetického sektora. Takže áno, my si to sami veľmi dobre uvedomujeme. Zároveň však treba pripomenúť, že vonkajšie a vnútorné podmienky momentálne nie sú úplne najlepšie.
V akom zmysle?
Sme nestabilná ekonomika. Máme veľa externých faktorov, ktoré ju ovplyvňujú. Rovnaká situácia je však napríklad aj v krajinách Vyšehradskej štvorky, ktoré sú takisto do veľkej miery závislé od svojich externých partnerov. Takže toto máme spoločné. Pretože ak majú problém naši partneri, tak máme problém aj my. To je realita dneška. Jednoducho chápeme, že ak budú mať ekonomické ťažkosti odberatelia našich energetických zdrojov a dôjde k otrasom na svetovom trhu s ropou a plynom, tak to prinesie problémy aj nám. Preto sa túto situáciu usilujeme teraz zmeniť.
Prezident Putin tvrdí, že sankcie posilnili ruské spoločnosti. Tie sú teraz v lepšej kondícii než predtým...
Z istého hľadiska si myslím, že to je pravda. Sankcie naozaj mohli prinútiť niektoré zahraničné spoločnosti, aby odišli z nášho trhu. Skrátka už nemali žiadny dôvod na to, aby u nás zotrvali. Preto už dnes nemáme na ruskom trhu toľko zahraničných spoločností ako predtým. Zároveň však ruské spoločnosti získali viac príležitostí, aby sa presadili na domácom trhu. To je prvý aspekt, prečo sankcie mohli posilniť lokálne spoločnosti.
Aký je druhý aspekt?
Keďže došlo k reštrikciám aj v obchodnej oblasti, tak sa výrazne znížila ponuka napríklad amerických produktov v ruských predajniach. Túto medzeru môžu využiť práve konkurenčné ruské spoločnosti. Naše obyvateľstvo totiž stále musí niečo jesť a obliekať sa. Takže áno, z tohto hľadiska má Putin pravdu. Dnešná situácia skutočne ukazuje, že viacerým domácim spoločnostiam sa podarilo získať výrazný podiel na ruskom trhu. Obmedzenia teda naozaj dokázali pomôcť našej vlastnej produkcii.
Uplynulý rok viaceré európske ekonomiky bojovali so spomalením rastu, niektorým dokonca hrozil pád do recesie. Obávate sa aj v Rusku podobných problémov?
Ako som povedala už predtým, ak máte partnerov spomedzi veľkých ekonomík a oni majú nejaké problémy, tak máte problém i vy. Týka sa to všetkých, aj ruskej ekonomiky. Keď si vezmete prognózy ekonomického rastu Nemecka alebo povedzme stredoeurópskych krajín, ich rast sa bude spomaľovať. Napríklad ekonomiky Vyšehradskej štvorky by tento rok mali dosiahnuť rast len medzi dvoma až troma percentami HDP. Mierny pokles rastu zaznamenáva aj ruská ekonomika. Rozhodne by som však nepovedala, že by sme sa v budúcnosti mali obávať nejakej veľkej krízy. Na druhej strane je normálne, že hospodárske ochladenia tu boli a aj budú. Je to charakteristický znak každej ekonomiky. Najmä v súčasnej globalizovanej ekonomike, od ktorej sú závislé všetky krajiny sveta, sa jednoducho nemôže stať, že už nikdy nebudeme mať žiadnu krízu. Budeme ju mať my aj vy. Všetko je relatívne, raz máme obdobie rýchleho rastu, potom zase spomaľovania. Takže takéto krízy a rôzne fluktuácie sú pre ekonomické vzťahy úplne normálne.
Čo považujete za najväčšie problémy ruskej ekonomiky v súčasnosti?
Sú také isté, ako sme mali aj predtým. Je to napríklad príliš veľká závislosť od energetického sektora. Máme tiež isté problémy v oblasti špičkových technológií. Podiel Ruska v segmente špičkových technológií naozaj nie je veľký. Pociťujeme takisto problémy v strojárskom odvetví, pretože v období 90. rokov minulého storočia sme stratili mnoho špecialistov a inžinierov. Dôsledky tejto situácie môžete dnes vidieť napríklad v odvetví ruskej automobilovej výroby.
Tá bola v minulosti preslávená hneď viacerými značkami...
Áno, aj dnes síce máme v tomto sektore niekoľko spoločností, nanešťastie však nejde o žiadne skutočne dobré značky, ktoré by produkovali autá na globálny trh. Skrátka sme neboli schopní dodržať akúsi kontinuitu v tejto výrobnej sfére na svetovej úrovni. A tieto problémy nevznikli teraz, mali sme ich aj predtým.
Prečo ste ich teda nedokázali riešiť?
Pretože sme podľa mňa nemali príliš veľa času a príležitostí na to, aby sme zmenili štruktúru našej ekonomiky. Na takúto zmenu sú nevyhnutné priaznivé podmienky a najmä stabilná ekonomická situácia. Je potrebné, aby sa globálne hospodárstvo tešilo dlhému obdobiu stability. To sa v posledných rokoch nedialo, ekonomiky našich hlavných partnerov boli nestabilné, takže aj preto je dnes naša situácia taká, aká je.
Snaží sa vláda postupne prechádzať z energetiky či ťažkého priemyslu na znalostnú ekonomiku a na sektory s vyššou pridanou hodnotou?
Áno, ruská vláda aj spoločnosti sa usilujú vo väčšej miere vstupovať do priemyslov so špičkovými technológiami. V tomto smere máme na vládnej úrovni vypracované stratégie. Žiaľ, tak trochu sme tu strácali čas. A to možno ani nie tak vláda, ako spoločnosti, ktoré museli vybudovať nové infraštruktúry. Začínali úplne od základov, kým svetové firmy už túto infraštruktúru mali vybudovanú. A tak ruské firmy v dôsledku tohto vývoja stratili niekoľko rokov.
Napriek tomu aj z Ruska pochádzajú niektoré známe spoločnosti, napríklad zo sféry informačných technológií...
Áno, v Rusku máme nejaké IT spoločnosti a niektoré sú dosť dobré. Avšak ide skôr o malé firmy, určite nie sú veľké. A potom, keď skúsia ísť na globálny trh a stretnú sa tam s koncernami ako Apple alebo IBM, tak vidia, že tieto firmy sú už niekde úplne inde. Takže to je jeden problém, ktorý teraz spoločnosti aj vláda musia riešiť. Druhým problémom je sociálna a ekonomická situácia a s ňou súvisiace rozdiely v Rusku a Spojených štátoch.
Ako sa tieto rozdiely prejavujú v praxi?
Keď sa pozriete na rôzne štatistické údaje, uvidíte, že mnoho špecialistov v odvetví informačných technológií odišlo z Ruska a začalo pracovať pre veľké americké alebo európske IT spoločnosti. A to je tiež vážny problém, pretože týmto spôsobom sme stratili veľa kvalitných pracovníkov či už v IT, alebo aj v niektorých ďalších high-tech odvetviach. Toto pritom nie je iba problémom Ruska, ale aj mnohých ďalších rozvíjajúcich sa krajín. Vysokokvalitní špecialisti chcú skrátka pracovať v dobrých podmienkach. Práve z tohto dôvodu Rusko, Čína alebo ďalšie krajiny strácajú mnoho príležitostí, ako rozvíjať tento sektor. My sa o to snažíme, ale v dôsledku tohto javu sme zatiaľ nedokázali v týchto odvetviach dosiahnuť najlepšie možné výsledky.
Myslíte si, že spoločné projekty ako Nord Stream 2 by mohli pomôcť reštartovať ekonomické vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom?
Nemyslím si, že by tento plynovod dokázal obnoviť naše vzťahy. Je to môj osobný názor. Hlavne by som nepovedala, že jeden jediný dôvod bude mať za následok reštart ekonomickej spolupráce. Áno, určite sa pred nami objavia nové a dobré príležitosti, zrejme pribudnú aj ďalšie projekty, možno aj medzi našimi krajinami, teda Ruskom a Slovenskom. Mali by sme to pochopiť a urobiť všetko pre to, aby tieto projekty boli úspešné. Avšak celkové vzťahy medzi jednotlivými štátmi neovplyvňuje jeden, dva ani tri faktory. Je to komplexný súhrn faktorov. Takže projekt Nord Stream 2 môžue byť dôležitý, čo dokonca dôležitejší než všetko ostatné, ale on samotný sa o obnovenie ekonomickej spolupráce rozhodne nepostará.
Nedávno ste navštívili Slovensko. Môžete povedať, čo ste u nás robili?
Vystúpila s prednáškou pred univerzitnými študentami. Najskôr som bola na univerzite v Prešove a potom v Banskej Bystrici. Nemala som však žiadne stretnutia s poprednými predstaviteľmi vládneho alebo ekonomického sektora. Ja som vedkyňa a do vašej krajiny som prišla predovšetkým na to, aby som sa stretkla so študentami a predstavila výsledky svojho výskumu v oblasti ekonomických a investičných vzťahov medzi Ruskom a skupinou štátov Vyšehradskej štvorky.
Hlavnými ekonomickými partnermi Ruska naďalej zostávajú európske krajiny.
Kto je Anna Četverikovová
Popredná ruská ekonómka je od roku 2006 členkou Národného výskumného inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Jevgenija Primakova pri Centre európskych štúdií Ruskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa zameriava predovšetkým na ekonomiky strednej Európy. Je šéfkou projektu Limity nezávislosti Vyšehradskej skupiny v Európskej únii – výber národných stratégií, odpoveď na spoločné európske výzvy a rozvoj vzťahov s Ruskou federáciou.