Tieto atribúty im však v minulosti neraz priniesli prekliatie. Práve na území dnešného Izraela, Libanonu, Jordánska, Sýrie alebo krajín Arabského polostrova vznikali a medzi sebou bojovali tri hlavné náboženstvá – kresťanstvo, judaizmus a islam. K náboženským sporom sa neskôr pridali boje o ropu, ktorá sa v 20. storočí stala nielen najdôležitejším vývozným artiklom tejto oblasti, ale zároveň aj hlavným motorom jej rýchleho zbohatnutia.
Aby to nebolo také jednoduché, v týchto štátoch sa nebijú len moslimovia so židmi či kresťanmi. Rozdelenie islamu na dve vetvy – šiitskú a sunnitskú – v prvej polovici siedmeho storočia znamenalo nielen vznik dvoch rozdielnych pohľadov na to, kto je nasledovníkom proroka Mohameda, ale aj bratovražednú vojnu medzi nimi.
Veľmi zjednodušene povedané – to, čo kresťanská Európa zažívala na začiatku novoveku, keď sa medzi sebou navzájom zabíjali katolíci a protestanti, je dodnes bežnou súčasťou života na Blízkom východe. Aj preto si občas môžete v novinách prečítať správy, že sunnitský samovražedný atentátnik odpálil nálož na svojom tele v šiitskej časti Iraku, pričom zabil desiatky ľudí.