To všetko zažíval štát Izrael prakticky od svojho vzniku v polovici minulého storočia. Arabom sa nepáčilo najmä to, že Židia, ktorí sú odvekými rivalmi moslimov, si vytvorili vlastný štát na území dovtedy patriacom Palestínčanom.
Práve tento kus Blízkeho východu sa pritom v arabskom svete zaraďuje medzi tie najposvätnejšie. Veľkým dôvodom hnevu je napríklad fakt, že Izrael sa usiluje o to, aby bol za jeho oficiálnu metropolu medzinárodne uznaný Jeruzalem namiesto Tel Avivu. Jeruzalem pritom za svoje hlavné mesto považujú aj Palestínčania.
Hoci viaceré moslimské krajiny, napríklad Egypt či Jordánsko, medzičasom podpísali s Izraelom mierové dohody, väčšina arabských režimov stále mala so židovským štátom vážny problém. Dôvodom sú Palestínčania a ich snaha o vytvorenie vlastnej nezávislej krajiny. Tú im však Izraelčania neustále odopierajú.
„Už pred 18 rokmi vtedajší saudskoarabský korunný princ a neskorší kráľ Abdalláh, ktorý medzičasom zomrel, prišiel s vlastným plánom. Návrh, ktorý sa následne stal plánom celej Ligy arabských štátov, znel nasledovne – ak Izrael umožní vznik Palestínskeho štátu na okupovaných územiach, tak všetky arabské štáty s ním uzavrú mier. K tomu však nikdy nedošlo,“ uviedol pre HN Břetislav Tureček, český analytik z Centra pre štúdium Blízkeho východu Metropolitnej univerzity Praha.