Účastníci majstrovstiev sveta v hokeji do 20 rokov, ktoré sa konali v Edmontone a naši reprezentanti na nich obsadili ôsmu priečku, žili v prísne kontrolovaných bublinách. Pravidelne podstupovali testy a ak sa medzi hráčmi či členmi realizačného tímu objaví pozitívny prípad, celé mužstvo išlo do karantény. Tak, ako sa to ešte pred začiatkom turnaja stalo Nemecku, jednému zo súperov nášho výberu v základnej skupine.
Kanadské športové kluby navyše hrajú s tými americkými v spoločnej bejzbalovej, hokejovej, basketbalovej a futbalovej lige. Problémy s prechodom hraníc spojeným s povinnosťou zotrvať v karanténe niekde vyriešili dočasným presunom kanadských tímov do Spojených štátov, inde vytvorením bubliny, v ktorej medzi sebou hrajú len kanadské kluby.
Rozlohou druhá najväčšia krajina hneď po Rusku inak v boji proti pandémii rieši podobné problémy ako my na Slovensku. Aktuálne je témou to, kto dostane prednosť pri očkovaní. Rovnako ako u nás, aj v Kanade je prioritou zaočkovanie nemocničného personálu alebo ošetrovateľov v domovoch dôchodcov či rôznych opatrovateľských centrách, ako i samotných seniorov. Do uprednostňovaných skupín sú však zaradené takisto pôvodné etniká – napríklad Inuiti na ďalekom a večne zamrznutom kanadskom severe, ktorí vzhľadom na nerozvinutú zdravotnícku infraštruktúru v týchto oblastiach a jednoduchý životný štýl patria medzi najohrozenejších.
Rôzni konšpirátori, ktorí spochybňujú účinnosť vakcíny a za všetkým vidia snahu o zbohatnutie veľkých farmaceutických spoločností či dokonca o zmanipulovanie ľudí, sa objavujú aj na kanadských účtoch sociálnych sietí. A rovnako ostro sú kritizovaní aj politici. Niektorí na nich útočia pre opatrenia, ktoré sú údajne prehnané a zbytočne obmedzujú ľudí. Ďalší zase tvrdia, že kroky prichádzajú príliš neskoro.
Terčom kritiky druhej uvedenej skupiny sa najnovšie stal ontárijský premiér Doug Ford. V najľudnatejšej kanadskej provincii rastú počty prípadov infekcie aj obetí najrýchlejším tempom. Mnohí ľudia vyčítajú vedeniu provincie oneskorené a nedostatočné opatrenia.
Ontário sprísnilo obmedzenia 26. decembra, teda už po tom, ako sa príbuzní a známi navštevovali počas vianočných sviatkov a vymenili si darčeky. Práve v nasledujúcich dňoch začali kanadské úrady zaznamenávať raketový nárast prípadov. Nemocnice v mnohých mestách hlásia kritický nedostatok voľných lôžok – na väčšine z nich ležia pacienti s diagnózou COVID-19. „Musíme zastaviť šírenie tohto smrteľného vírusu. To je dôvod, prečo sme prijali tvrdé, ale nevyhnutné rozhodnutie zastaviť fungovanie celej provincie a požiadať ľudí, aby zostali doma. Nič nie je v tejto chvíli dôležitejšie než zdravie a bezpečnosť všetkých Ontárijčanov,“ uviedol v oficiálnom vyhlásení Ford.
V praxi to znamená, že až do 25. januára budú všetky obchody a prevádzky zatvorené – až na výnimky ako sú potraviny či lekárne. Aj tie však môžu fungovať len na 50 percent svojej kapacity. Ľudia z rôznych domácností sa nemôžu stretávať v domoch či bytoch. Vonku sú zhromažďovania obmedzené na 10 osôb. Ak počty obetí budú aj naďalej prudko rásť, vláda môže lockdown predĺžiť o ďalší mesiac.
V Kanade na rozdiel od Slovenska rozhodujú o prijatých krokoch provincie samotné. Ontário má pritom ako najzasiahnutejšia provincia najtvrdšie opatrenia – inde sú miernejšie. Samostatnosť pri rozhodovaní sa však týka len niektorých záležitostí. Povinnosť karantény, preukázanie sa negatívnymi testami pri príchode zo zahraničia či očkovanie koordinuje centrálna vláda v Ottawe, ktorá zakúpila pre obyvateľov krajiny 400 miliónov vakcín.
Niektorí experti na verejné zdravotníctvo však tvrdia, že opatrenia prichádzajú neskoro. Poukazujú napríklad na fakt, že viac ako štvrtina ľudí bola nakazená na pracovisku. Aj preto by provinčná vláda mala garantovať platené voľno ohrozených zamestnancov. „Polovičné opatrenia a oneskorená akcia je prístup, ku ktorému sa Ontário opakovane vracia. Ktorému zo slov ´okamžite´ a ´akcia´ pán Ford nerozumie?“ pýta sa Andre Picard, komentátor torontského denníka Globe and Mail. Ten kritizuje predovšetkým fakt, že premiér Ford síce oznámil opatrenia 21. decembra, do platnosti však vstúpili až o päť dní neskôr. Ľudia tak tento čas využili na stretávanie sa vo veľkých skupinách, čím došlo k zrýchleniu šírenia koronavírusu.