Marijana Nikolovová verí, že toto leto bude pre cestovný ruch oveľa priaznivejšie než to minulé.MINISTERSTVO TURIZMU BULHARSKA
StoryEditor

Bulharská ministerka turizmu pre HN: Koronakríza nás zrazila na kolená

25.03.2021, 23:00
Počet slovenských návštevníkov sa u nás vlani prepadol o 94 percent, tvrdí pre HN bulharská ministerka turizmu Marijana Nikolovová.

Vaša ekonomika je do veľkej miery závislá od cestovného ruchu. Ako zasiahla v Bulharsku pandémia koronavírusu tento sektor?
Bulharsko ponúka príležitosti cestovateľom počas všetkých štyroch ročných období. Každé z nich má svojich fanúšikov. Máme more, hory, chutné jedlo, v počte minerálnych prameňov sme druhí v Európe. Toto všetko nám dáva možnosť rozvíjať turizmus skutočne po celý rok. Aj preto tento sektor v predkrízovom období prispieval k tvorbe HDP našej krajiny asi 12 percentami a zamestnával 11 percent ľudí. Dosahoval najlepšie výsledky v celej histórii. A zrazu takmer úplne prestal fungovať. Koronakríza ho v podstate zrazila na kolená.

Môžete to podložiť konkrétnymi číslami?
Podľa Národného štatistického ústavu nás v roku 2019 navštívilo 9,3 milióna zahraničných turistov. A vlani podľa predbežných údajov predstavoval celkový počet Bulharov i cudzincov dovolenkujúcich v našej krajine už iba necelé štyri milióny. Z toho len 1,3 milióna boli cudzinci. Celkový pokles turistov tak ďaleko presiahol 50 percent. Na druhej strane by som v prípade vlaňajšieho roka použila známe príslovie – menej je niekedy viac. Som rada, že sme stále mohli vítať hostí, i keď v obmedzenom počte a zároveň posielať našich turistov na dovolenku do zahraničia. Najmä s prihliadnutím na to, že mnohé krajiny zostali kompletne uzavreté.


Zohrávajú u vás slovenskí turisti dôležitú úlohu?
Áno, prirodzene. Sme slovanské národy, ktoré majú blízku kultúru a jazyk. Naše vzájomné kontakty sú veľmi priateľské a konštruktívne. Dlhú a bohatú tradíciu majú tiež obchodné vzťahy medzi našimi spoločnosťami a inštitúciami zaoberajúcimi sa cestovným ruchom. Slovenskí hostia u nás už v minulosti patrili medzi tých najočakávanejších. V posledných rokoch sa pritom obojstranný záujem začal opäť postupne oživovať.

Potom však prišla korona...
Žiaľ, covidová kríza tento pozitívny trend zastavila. Predvlani presiahol počet návštev zo Slovenska číslo 77-tisíc. Tým sa vaša krajina zaradila na 22. miesto v rebríčku zahraničného cestovného ruchu v Bulharsku. V kritickom roku 2020 sa však podľa údajov Národného štatistického ústavu u nás ubytovalo len necelých 2 700 slovenských turistov. V porovnaní s rokom 2019 to znamená pokles o 94 percent.

Čo Slovákov v Bulharsku najviac láka?
Slováci u nás uprednostňujú dovolenku pri mori, ale zaujímajú sa aj o iné druhy turizmu. Navštevujú hory, vidiek, mestá, kúpele aj festivaly. Neobídu ani eventovú či ekoturistiku. Chodia k nám na rôzne poznávacie zájazdy. Aby sme tento záujem podporili, v rámci našej inštitúcie sme v lete 2020 spustili integrovanú komunikačnú kampaň na slovenskom trhu. Trvať bude celý jeden rok. Tvorí súčasť väčšej iniciatívy zameranej na 22 cieľových trhov, ktoré sú pre nás perspektívne.

Na čo sa v tejto kampani zameriavate?
Jej cieľom je zvýšiť efektivitu našich marketingových aktivít a ponúkaných informácií o bulharskom turistickom produkte na medzinárodnej úrovni. Dôraz sa kladie najmä na propagáciu Bulharska ako destinácie pre všetky štyri ročné obdobia. Samozrejme, hlavnými trhovými produktmi sú zimné a letné prázdniny. Kampaň sa však zameriava aj na špecializované formy cestovného ruchu, ako sú kultúrne zájazdy, kúpele a balneoslužby, víno a kuchyňa, ekologická či vidiecka turistika. Teda na návštevy, ktoré je možné praktizovať po celý rok.

Pandémia stále pretrváva. Veríte, že tento rok bude z hľadiska turizmu lepší než ten minulý?
Ja som optimistka. Myslím si, že v aktuálnej fáze vývoja situácie existujú všetky predpoklady na to, aby bol rok 2021 pre cestovný ruch lepší ako ten minulý. Navyše podnikanie sa v čase krízy stalo pružnejším a inovatívnejším. Naši ľudia sú zvyknutí na rôzne skúšky. Dokážu sa dostať z každej zložitej situácie. Hlboko verím v bulharskú vitalitu. Musím vám pripomenúť, že Svetová rada pre cestovný ruch a turizmus ocenila našu krajinu Pečaťou za bezpečnosť a hygienu. Dôsledne pristupujeme k dodržiavaniu všetkých hygienických a sanitárnych opatrení.

Avizujú zahraniční turisti záujem vrátiť sa k vám?
Áno. Podľa informácií, ktoré máme od cestovných kancelárií, je v súčasnosti o našu krajinu naozaj veľký záujem. Rezervácie zájazdov a rôznych výletov do Bulharska počas letných mesiacov sú naplánované dokonca už aj na rok 2022. Náš sektor sa preto pripravuje na nadchádzajúcu sezónu s oveľa vyššími očakávaniami než dosiaľ. Robíme všetko pre to, aby sme ju podporili a povzbudili. Pretože práve prímorský turizmus je do veľkej miery rozhodujúci pre úspech celého roka.

Akými krokmi sa snažíte túto sezónu podporiť?
Napriek koronakríze sme po 30 rokoch prestávky opätovne otvorili turistické zastúpenie Bulharska vo Varšave. Jeho aktivity budú zamerané aj na ďalšie krajiny strednej Európy. Trhy, ako sú Poľsko, Česko, Maďarsko či Slovensko, totiž znovuobjavujú našu krajinu nielen pre tradičnú letnú dovolenku, ale aj pre mnoho ďalších špecializovaných druhov turistiky.

Predsa len tento rok ešte nebude taký ako pred vypuknutím pandémie. Stále bude nevyhnutné dbať na bezpečnosť pred nákazou...
To je pravda. Očakávame, že zhruba polovica bulharských a zahraničných turistov zostane v našich prímorských hoteloch. Musíme si získať ich dôveru a presvedčiť ich, že Bulharsko je bezpečná destinácia, ktorá ponúka kvalitný a konkurencieschopný produkt. V lete z dôvodu vysokých teplôt a otvorenia väčšiny priestorov predpokladáme slabší výskyt vírusu. To však v žiadnom prípade neznamená, že kontrola dodržiavania sanitárnych noriem bude slabšia.

Koľko turistov v lete očakávate?
Referenčným bodom na nadchádzajúcu sezónu je letový poriadok našich dvoch námorných prístavov – Varny a Burgasu. Na máj až október 2021 je naplánovaných viac ako sedemtisíc príletov na letisko v Burgase. Vo Varne ich je vyše päťtisíc. Na porovnanie, v rovnakom období minulého roka smerovalo na tieto dve letiská asi 3 500 letov.

Kedy priletia prvé turnusy?
Prví hostia z Izraela pricestujú do Burgasu koncom marca. Prevažujú prílety z Nemecka, Veľkej Británie, Poľska, Izraela, Česka či Ukrajiny. Čo sa týka konkrétne Slovenska, vysoký záujem o dovolenky hlásime aj od vás. Od mája do októbra je odtiaľ plánovaných dovedna 564 letov.

Budú v rezortoch platiť špeciálne pandemické nariadenia?
Áno, prirodzene. Po ponaučeniach z leta 2020 a po jesennom vyhodnotení sme sa včas začali pripravovať na tohtoročnú letnú sezónu. A na leto rovnako ako teraz na zimu sme zaviedli jednotné protiepidemické pravidlá. Turisti sa dnes totiž v prvom rade zaujímajú o zdravotnú situáciu a o to, ako sa naša krajina vyrovnala s pandémiou. Chcú byť v neustálom spojení so svojimi cestovnými kanceláriami a agentmi, ktorí im v prípade potreby poskytnú kompletnú pomoc.

Ktoré opatrenia ste na zaistenie bezpečnosti prijali?
Ešte v januári som požiadala zdravotnícke úrady, aby zabezpečili prednostné očkovanie osôb zamestnaných v cestovnom ruchu. Je to veľmi dôležité tak pre ľudí pracujúcich v tomto priemysle, ako aj pre turistov, ktorí k nám prídu na dovolenku. Realizácia tohto plánu sa už začala, ale iba pre ľudí, ktorí si želajú byť zaočkovaní. Ja som vždy požadovala, aby sa hranice nezatvárali a rešpektovalo sa právo na pohyb osôb. Zároveň sa však musí zaistiť ich zdravie a bezpečnosť. Preto dôrazne podporujeme očkovanie ako síce dobrovoľný, ale najefektívnejší čin v boji proti pandémii.

Zaočkovaní ľudia teda nebudú mať problém s návštevou?
My podporujeme vytváranie rýchlych zelených koridorov pre očkovaných ľudí a tiež pre tých, čo už prekonali COVID-19. Súčasne však trváme aj na tom, aby sa neobmedzovalo cestovanie ďalších turistov. Práve túto pozíciu som prezentovala na Rade ministrov cestovného ruchu, ktorá sa konala začiatkom marca počas portugalského predsedníctva Európskej rady. Ministri zodpovední za segment turizmu z Rakúska, Bulharska, Grécka, Španielska, Malty a Slovenska sa v tejto myšlienke spojili a v jej zmysle pripravili spoločnú deklaráciu.

Niektoré krajiny zavádzajú takzvané covidové pasy...
Vzhľadom na zvyšujúce sa množstvo očkovaní a testovacích kapacít vítame diskusie, ktoré sa zaoberajú vytvorením osvedčení o vakcinácii, či o výsledkoch testov, ako aj ďalších nástrojov na úrovni Európskej únie. Narastajúci počet dvojstranných iniciatív jednotlivých členských štátov týkajúcich sa slobody pohybu ilustruje vznikajúcu potrebu životaschopných riešení. Okrem toho sa medzi občanmi aj podnikmi stupňuje netrpezlivosť v otázke rýchleho presadenia riešení, ktoré uľahčia mobilitu a zároveň zaistia maximálnu epidemiologickú a dátovú bezpečnosť.

Čo by preto mali členské štáty urobiť?
V prvom rade by som chcela podotknúť, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie lepšej koordinácie a komunikácie opatrení týkajúcich sa cestovania. Cieľom by malo byť ďalšie zlepšovanie voľného pohybu osôb a tovaru v rámci Európskej únie. Veríme, že nastal čas stanoviť aspoň podmienky, za ktorých možno obnoviť takzvanú nepodstatnú mobilitu, a to najmä v oblasti cestovného ruchu.

Kde vy osobne vidíte priestor pre tieto riešenia?
Kľúčové bude rýchle vytvorenie digitálnych nástrojov. Navrhujeme vývoj medzinárodného operabilného nástroja pre informácie o zdraví, ktorý bude obsahovať všetky potrebné dáta týkajúce sa ochorenia COVID-19, ako sú stav očkovania, výsledky testov či prípadné nedávne zotavenie z infekcie. Takýto digitálny informačný nástroj – teda zdravotný pas – by mal uľahčiť bezpečné cestovanie. Bude dôležitým impulzom na podporu jeho obnovenia. Všetky tieto kroky poskytnú odvetviu priestor na nový štart. Prirodzene, v úplnom súlade so všetkými protipandemickými opatreniami a obmedzeniami vrátane požiadaviek na odstup medzi ľuďmi, dezinfekciu či disciplínu.

Budú sa Slováci v Bulharsku tešiť osobitému prístupu?
Všetci turisti sú pre nás dôležití. Starostlivosť o každého z nich preto musí byť veľmi osobitá. Práve osobný prístup hostiteľa a jeho tímu voči návštevníkom vedie k tomu, aby sa v cieľovej destinácii svojho výberu cítili pohodlne a bezpečne. Preto zavádzame jednotné pravidlá bezpečnosti a ochrany v našich letoviskách bez ohľadu na to, či ide o more, hory alebo kúpele. Vítame slovenských turistov, ktorí si tento rok zvolia pre svoju dovolenku Bulharsko. Chceme ich ubezpečiť, že bez ohľadu na zvolenú formu dovolenky im všade zaručíme zdravie a bezpečnosť.

Neobávate sa, že prísne opatrenia ich budú obmedzovať?
Bulharsko má čo ukázať už zo svojej podstaty, histórie, kultúry i tradícií, a to bez ohľadu na krízu. Všetky preventívne opatrenia prijímame výlučne so zámerom dosiahnuť pokojné a zdravé obdobie, ktoré, dúfam, bude začiatkom ďalších ciest do našej krajiny. Rada by som upriamila vašu pozornosť ešte na jednu skutočnosť. Počas minulého leta ani v doterajšom zimnom období sme nedovolili, aby v niektorom z našich stredísk ochorel na COVID-19 akýkoľvek turista. Napokon, príďte sa o tom presvedčiť na vlastné oči.

Neprinútila koronakríza veľkú časť bulharských podnikateľov v turistickom segmente zmeniť profesiu?
Turizmus naozaj nie je ľahké povolanie. Je to profesia, ktorá priamo súvisí s obrazom miesta, regiónu i celej krajiny, s emóciami a so zážitkami. Pre mnohých je to práca, ktorú dedia z pokolenia na pokolenie. Chcú v tom pokračovať, nehľadajú žiadne ďalšie živobytie. A práve to je dôvod, prečo spĺňajú všetky požadované podmienky, aby mohli svojich hostí prijímať so zárukou plnej bezpečnosti. Pracujú totiž s vedomím, že lekári stanovujú protipandemické obmedzenia preto, lebo život a zdravie ľudí – spotrebiteľov aj zamestnancov v službách – je hodnotou číslo jeden.

Zrejme však viaceré firmy túto situáciu neprežili a mnohí ľudia v segmente prišli o prácu...
Väčšina pracovných miest v tomto sektore sa u nás zachovala. V poslednom štvrťroku 2020 bolo v oblasti hotelového a reštauračného podnikania v Bulharsku zamestnaných asi 130-tisíc ľudí. Došlo tak k poklesu oproti rovnakému obdobiu roka 2019, keď ich v tomto odvetví pracovalo okolo 170-tisíc. Otvorenie reštaurácií v Bulharsku prvého marca tohto roka malo nepochybne pozitívny vplyv na zamestnanosť a na príjmy v cestovnom ruchu.

Pomáha segmentu aj štát?
Áno, a nielen ten. Bulharská vláda, odborové zväzy a zamestnávatelia počas minulého roka úzko podporovali ekonomiku a sociálnu sféru prostredníctvom priamej alebo nepriamej pomoci. Takmer tri miliardy leva, čo je asi 1,5 miliardy eur, smerovali podnikom a ľuďom, a to vrátane cestovného ruchu. Špeciálne opatrenia na zachovanie pracovných miest v turizme pomohli do veľkej miery udržať ľudí zamestnaných v tomto sektore.

Spamätáva sa bulharský segment cestovného ruchu z dôsledkov koronakrízy?
Žiaľ, turizmus zostáva jediným odvetvím bulharskej ekonomiky, ktoré neobnovilo svoje aktivity v pôvodnom rozsahu. Podľa informácií Bulharskej národnej banky dosiahli vlani príjmy z aktívneho cestovného ruchu viac ako 1,3 miliardy eur, zatiaľ čo v roku 2019 to bolo vyše 3,7 miliardy eur. To znamená, že klesli zhruba o 2,4 miliardy eur. Spolu so spoločnosťami podnikajúcimi v tejto oblasti teraz aktívne pracujeme na obnove celého segmentu.

Veríte v rýchly návrat do normálu?
V tomto smere sme optimisti. Ak pandémia ustúpi, veríme, že na konci tohto alebo začiatkom budúceho roka obnovíme pôvodné úrovne. Treba pripomenúť, že na rozdiel od situácie spred vyše 12 rokov sa súčasné ekonomické problémy nezačali kolapsom finančných trhov. Všetko odštartovala pandémia, ktorá postupne zasiahla celý svet. Dnes už vieme, že koronakríza svojou silou prekonala globálnu krízu z rokov 2008 a 2009. Keďže je len otázkou času, kedy sa zdravotná kríza skončí, máme nádej, že spoločnosti aj domácnosti sa z finančných problémov dostanú pomerne rýchlo. Avšak aj keď sa zavčasu nájde riešenie v podobe globálne dostupnej vakcíny, pandémia zanechá značné škody na svetovej ekonomike a na hospodárení finančných inštitúcií.

Poznáte už celkové dosahy koronakrízy na bulharskú ekonomiku?
V súčasnosti stále neexistujú jasné a presné údaje ani odhady strát pre bulharskú ekonomiku. Podrobnejšie analýzy sme ešte nevykonali. V každom prípade však úprimne dúfam, že percentuálne poklesy budú čo najmenšie. Aj v najtvrdšom období štátneho lockdownu – od marca do mája minulého roka – väčšina podnikov v našej krajine pokračovala vo svojej činnosti, hoci so zníženými objemami. Nie je náhoda, že práve bulharské hospodárstvo patrí medzi päť európskych ekonomík, ktoré krízou utrpeli najmenej.

Pomáha zasiahnutým firmám aj štát?
Prirodzene. Bulharská vláda bola jednou z prvých v Európe, ktoré bojovali proti covidovej kríze balíkom sociálno-ekonomických opatrení. Doteraz sme podnikanie podporili takmer troma miliardami leva, čo je asi 1,5 miliardy eur. Tieto prostriedky smerovali do všetkých podnikateľských sektorov, a to hlavne prostredníctvom ministerstva hospodárstva, ako aj rezortu práce a sociálnej politiky. Z podporných opatrení poskytnutých najväčšou štátnou finančnou inštitúciou – Bulharskou rozvojovou bankou – viac ako 340 miliónov leva tvoria garantované pôžičky v rámci jej dvoch najväčších programov. Pre jednotlivcov pôjde z tejto sumy 165 miliónov leva, pre malé a stredné podniky 175 miliónov leva. Vláda tiež schválila dodatočných 100 miliónov leva v rámci Programu pre garantovanie bezúročných pôžičiek.

Prijali ste aj ďalšie opatrenia?
Áno. Ďalších 300 miliónov leva bolo dohodnutých na základe podporných procesov, ktoré majú stredným podnikom pomôcť zlepšiť ich výrobnú kapacitu. Spustilo sa tiež poskytovanie prevádzkového kapitálu malým podnikom s obratom prevyšujúcim pol milióna leva. Táto pomoc dosahuje výšku viac ako 78 miliónov leva a poskytnutá je v rámci operačného programu Inovácie a konkurencieschopnosť. Vďaka príspevkom vyplateným prostredníctvom ministerstva práce a sociálnej politiky v hodnote asi jednej miliardy leva sa v bulharskom hospodárstve zachovalo 300-tisíc pracovných miest. Zabránilo sa tým riziku dvojitého skokového nárastu nezamestnanosti v krajine.

Medzi subjekty, ktoré kríza najviac ohrozuje, patria banky...
Na zmiernenie negatívnych ekonomických účinkov na finančné inštitúcie v súvislosti s pandémiou prijala Bulharská národná banka balík opatrení v hodnote 9,3 miliardy leva s cieľom ďalšieho posilnenia ich kapitálu a likvidity. So zámerom podporiť domácnosti a súkromné spoločnosti schválila takisto moratórium, ktorým dočasne pozastavila splácanie úverov. Toto opatrenie sa vzťahuje na úverové inštitúcie všeobecne. Splátkový kalendár podnikových úverov bol predĺžený do konca marca tohto roka.

01 - Modified: 2022-08-19 22:00:00 - Feat.: - Title: Juraj Fekete, zakladateľ TIMI AMO Gelato & Coffee: Nekvalitnú zmrzlinu spoznáte na prvý pohľad 02 - Modified: 2022-08-17 12:00:22 - Feat.: - Title: Český balkanista pre HN: Veľa Srbov cíti spriaznenosť s Ruskom 03 - Modified: 2022-08-18 06:02:07 - Feat.: - Title: Oxford stojí talentovanú študentku desaťtisíce eur. Väčšinu financií vyzbierala od Slovákov (rozhovor) 04 - Modified: 2022-08-16 15:02:10 - Feat.: - Title: Vojna na Ukrajine mení postoje Slovákov k migračnej politike. Sú ochotnejší pomáhať 05 - Modified: 2022-08-17 22:00:00 - Feat.: - Title: Prestať sa oplatí v akomkoľvek veku, odstrihnete tým jednu vec, ktorá ohrozuje váš život
menuLevel = 2, menuRoute = focus/zahranicie, menuAlias = zahranicie, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
20. august 2022 08:04