Ľudovít Černák je honorárnym konzulom Uzbekistanu už 15 rokov.HN Pavol Funtál
StoryEditor

Uzbeci sa otvárajú aj našim firmám

26.04.2021, 00:00
Veľký priestor pre investorov vidím v spracovaní potravín aj v IT, tvrdí pre HN Ľudovít Černák, šéf spoločnosti Sitno Holding a honorárny konzul Uzbekistanu.

Československo bolo ešte za čias Sovietskeho zväzu významným obchodným partnerom Uzbekistanu. Nadviazalo na tieto tradície aj Slovensko?
Nenadviazalo. A to aj napriek tomu, že československé výrobky či dokonca niektoré stavby v Taškente majú ten najlepší zvuk a sú vynikajúcou referenciou. Potenciál nadviazania na export a import z obdobia Sovietskeho zväzu sme však nevyužili. Obchodná výmena padla prakticky na nulu. Dlhé roky to nebolo skoro nič. Treba si otvorene priznať, že s najľudnatejšou krajinou Strednej Ázie, ktorá má takú veľkú rozlohu, dosahovať export na úrovni 15 miliónov dolárov a import okolo dvoch či troch miliónov dolárov je skutočne nula nula nič.

Mení sa v tomto smere situácia?
Uzbekistan prednedávnom nastúpil cestu otvorenosti a informovanosti o sebe. V roku 2017 urobil zásadný krok. Uvoľnil plávajúci kurz meny, čím v podstate zlikvidoval čierny trh s valutou a otvoril možnosť konvertibility. Aj tým začína napĺňať podmienky, aby slovenskí podnikatelia mohli nadviazať na to, čo sme zažívali pred 30 rokmi. Teda využiť renomé československých výrobkov a presadiť sa na tomto trhu.


Začína sa to zlepšovať práve vďaka spomínaným reformám?
Trošku sa to naozaj začína zlepšovať. Občas si môžeme prečítať, že oficiálne štatistiky nemajú celkom stopercentnú výpovednú hodnotu, pretože naša aj uzbecká legislatíva presne nevykazujú niektoré produkty ako export do tejto krajiny, hoci v nej nakoniec skončia. Hovorím napríklad o vývoze áut, konkrétne Volkswagenov, ktoré smerujú do Uzbekistanu buď cez ruských alebo tureckých importérov. Takže možno je to trošku lepšie, ako hovoria oficiálne čísla, ktoré som spomínal. V každom prípade pevne dúfam, že sa to bude ešte zlepšovať.

Uzbekistan má dlhodobé obchodné väzby na Rusko. Zasiahli náš biznis protiruské sankcie zavedené po anexii Krymu v roku 2014?
Toto je zaujímavá otázka. V prvom rade musím poznamenať, že čo sa týka sankcií, nie som ich veľkým fanúšikom. Rusku totiž sankcie skôr pomohli než ho poškodili. Pretože či už pri dovoze liekov, potravín alebo v ďalších oblastiach začali mobilizovať domáce zdroje a produkovať vlastné výrobky. A keď hovoríme povedzme o zastavení exportu agroproduktov, najmä ovocia a zeleniny z Európskej únie do Ruska, v dosť veľkej miere to nahradili práve dovozom z...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-12-20 23:00:00 - Feat.: - Title: Dokumentaristka: To, ako pristupujeme k deťom so znevýhodnením, je dedičstvo komunizmu 02 - Modified: 2024-12-21 04:51:32 - Feat.: - Title: Klimatický expert pre HN: Najdôležitejšie projekty Green Dealu zlyhali, dohoda EÚ potrebuje obrovský reštart 03 - Modified: 2024-12-17 13:00:00 - Feat.: - Title: ROZHOVOR Jaro Slávik: „Verím v absolútnu náhodu.“ 04 - Modified: 2024-12-16 06:00:00 - Feat.: - Title: Miriam Latečková: Príroda má liek na všetko, tak prečo to nevyužiť 05 - Modified: 2024-12-22 08:03:55 - Feat.: - Title: Aby každý žiak zažíval úspech
menuLevel = 2, menuRoute = focus/zahranicie, menuAlias = zahranicie, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
22. december 2024 17:16