Na Ukrajinu si išiel hneď po začiatku invázie, vyrazil si 24. februára z Bratislavy. Aké boli prvé dni a situácia v pohraničí?
S kameramanom Radoslavom Marekom sme na Ukrajinu prišli v prvý deň invázie. Na začiatku sme monitorovali situáciu na našich hraniciach, kde sme sledovali nekonečný prísun utečencov. Boli sme svedkami toho, ako sa to celé začalo, a boli sme na mieste aj v momente, keď prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét o mobilizácii. Čiže vo chvíli, keď muži zistili, že za hranicu už prejsť nemôžu, a museli sa začať lúčiť so svojimi rodinami.
Opisoval si to aj vo svojich reportážach, že ste to niektorým oznamovali. Informáciu ste mali od colníkov v čase, keď ešte nebola verejne známa. Zrejme si zažil aj priame emócie, ako na to Ukrajinci reagovali?
Keď sme autom prekračovali hranicu, videli sme obraz, ako muži so zbraňami rozdeľovali rodiny. Nerobili to síce násilne, no ten pohľad bol ťažký. Keď sme prechádzali okolo dlhých kolón áut, tak sme boli často tí, ktorí prinášali tú správu ľudom. Musím však povedať, že sme nepozorovali žiadnu paniku alebo agresívne reakcie. Brali to tak, že je to teraz ich realita. Otcovia sa rozlúčili so svojimi ženami a deťmi a zamierili naspäť domov.
Odkiaľ boli ľudia na hranici, boli z celej krajiny alebo skôr zo západných miest?
Boli z celej krajiny, z Odesy, Kyjeva, no najviac ich prúdilo z miest, ktoré zažili najväčšie bombardovanie. Netreba zabúdať na to, že nie všetci prekračovali hranice, veľký nápor utečencov pojal najmä západ Ukrajiny. Čiže Zakarpatská, Ľvovská, Volynská či Ivanofrankivská oblasť. Videli sme to aj pri tom, keď sme si hľadali ubytovanie. Takmer všetky hotely aj priváty boli zarezervované. Mnoho ľudí nám rozprávalo, že sa pomaly presúvali k známym či rodine na západ krajiny už skôr, ešte pred samotnou inváziou. Počas týždňov eskalácie totiž už niečo tušili, spravodajské informácie boli už vtedy, no nie všetci tomu chceli uveriť, znelo to príliš iracionálne.
Kam ste sa presunuli potom?
Postupne sme prešli Užhorod, Mukačevo a železničný uzol Čop neďaleko Čiernej nad Tisou pri maďarských hraniciach. Bol som teda okrem slovenských pohraničných priechodov aj na maďarských, rumunských a neskôr aj moldavských. Prešli sme Karpaty, niekoľko nocí sme strávili v Ľvove, Ivano-Frankivsku, v meste Černivci, ale aj severnejšie v meste Luck. Boli to lokality, ktoré boli ci...
Zostáva vám 85% na dočítanie.