Miloš Zeman občas testoval hranice prezidentských právomocí. Stal sa dôležitým hráčom napríklad pri vymenovaní českej vlády. Môže to mať dosah i na budúceho prezidenta? Posunul hranice akceptácie toho, čo si hlava štátu môže dovoliť?
Stopercentne áno. Vždy, keď Miloš Zeman učinil nejaké rozhodnutie, ktoré ústavní právnici, politológovia a ďalší odborníci označovali za krok na hrane ústavy alebo niekedy dokonca aj za ňou, tak to malo dve roviny. Jedna dimenzia súvisela s aktuálnym krokom. No a druhá, možno ešte dôležitejšia, bola tá, že tým nastavil určitý precedens do budúcnosti. Vytvoril situáciu, keď ten, kto príde po ňom, bude môcť povedať – veď toto sa už predsa stalo. Zeman to urobil v tom a tom roku a prečo by som to ja teraz nemohol urobiť tiež? Aj preto bolo napríklad vyčítané premiérovi Andrejovi Babišovi, že v situácii, keď Zeman odmietol vymenovanie niektorých ministrov bez toho, aby na to mal nejaký zásadný dôvod, nedal danú vec na Ústavný súd.
Čo by s touto vecou spravil Ústavný súd?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 94% na dočítanie.
Zostáva vám 94% na dočítanie.