Hoci Slovensko a Česko tvorili pred vyše 30 rokmi spoločný štát, dnes sú naše politické systémy pomerne rozdielne. My napríklad nemáme Senát a vaša Poslanecká snemovňa má 200 členov. Súvisí to s tým, že slovenská populácia je zhruba polovičná oproti českej, alebo tu ide skôr o politické tradície?
Počet obyvateľov nie je podľa mňa až taký dôležitý. Ide tu skôr o tradície a celkové ústavné nastavenie. Ako ste správne zmienili, český ústavný systém je nastavený trochu inak. Máme dvojkomorový parlament, pričom Senát je volený inak než Poslanecká snemovňa, takže tradične hrá jej protiváhu. V niektorých obdobiach je skôr spojencom prezidenta, v iných zase jeho hlavným kritikom alebo odporcom, ako sme to videli v prípade Miloša Zemana. Senát skrátka určitým spôsobom prispieva k vyvažovaniu úloh na politickej scéne. Ale myslím si, že celkovo s populáciou to až toľko nesúvisí.
Viete si predstaviť posilnenie úlohy českého prezidenta, prípadne vznik poloprezidentského systému? Objavili sa v posledných rokoch takéto úvahy?
Tieto úvahy sa neobjavujú, čo je vlastne celkom prekvapivé, hoci rola prezidenta a jeho vplyv boli neformálne posilnené zavedením priamej voľby. Tam sa to nedá nejako veľmi spochybňovať. Ale zároveň sa tu nikdy neobjavila zásadná debata o tom, že by mala byť rola prezidenta ústavne posilnená, pokiaľ ide o jeho právomoci, prípadne že by sa Česko malo stať poloprezidentskou alebo dokonca prezidentskou republikou.
O Zemanovi je známe, že rád testoval hranice svojich právomocí...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
Zostáva vám 61% na dočítanie.