Covid a vakcíny, 5G siete a umelá inteligencia, migračné vlny z Afriky a Blízkeho východu či vojna na Ukrajine. Aj pod slovenskými účtami na Facebooku, Twitteri, Instagrame alebo iných sociálnych sieťach sa najmä pod článkami venujúcimi sa uvedeným témam zvykne rozpútať ostrá prestrelka, ktorá s racionálnou diskusiou zväčša nemá nič spoločného. S blížiacim sa septembrovým termínom našich predčasných parlamentných volieb sa k nim čoraz intenzívnejšie pridávajú debaty týkajúce sa slovenskej politickej scény, v ktorých sa často skĺbia všetky spomínané otázky dohromady.
Už len zbežný pohľad na zoznam ľudí, ktorí dávajú doširoka vysmiateho smajlíka na správy o civilných ukrajinských obetiach ruského bombardovania či otvorene podporujú a velebia šéfa Kremľa a medzinárodne uznaného vojnového zločinca Vladimira Putina, naznačuje, že nejde o obyčajnú vzorku slovenského národa. Veľkú časť z nich tvoria takzvaní trollovia – provokatéri snažiaci sa vyvolať roztržky medzi diskutujúcimi. Často majú vymyslené alebo zahraničné mená, prípadne len zopár priateľov, u ktorých sa na základe podobných indícií dá takisto predpokladať, že patria do rovnakej skupiny. Títo ľudia spravidla šíria výlučne rôzne dezinformácie či úplné hoaxy – falošné alebo zavádzajúce správy, ktoré overovači faktov vyvracajú.
A práve na boj proti takýmto dezinformátorom sa v čoraz väčšej miere zameriavajú veľké spoločnosti ako Meta, prevádzkujúca najväčšiu sociálnu sieť sveta Facebook, prípadne organizácie ako International Fact-Checking Network (IFCN) – Medzinárodná sieť overovania faktov. Do takejto činnosti sa zapájajú i veľké tlačové agentúry ako francúzska AFP, ale i americké médiá, ktoré sa v uplynulých rokoch zamerali predovšetkým na aktivity radikálneho krídla republikánov, a to hlavne z radov stúpencov bývalého prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa.
Slovenskí umelci proti dezinformáciám
Na tieto hrozby reaguje aj spoločnosť Meta, ktorá začiatkom minulého týždňa spustila na Slovensku kampaň. Tá má ľuďom pomôcť rozoznať falošné správy na Facebooku a Instagrame. Cieľom vzdelávacej kampane Facts in Focus je pomôcť používateľom sociálnych sietí lepšie rozpoznať dezinformácie a naučiť ich, ako na ne správne reagovať. Do projektu sú zapojení slovenskí umelci a tvorcovia.
Súčasťou kampane #FactsInFocus je aj zdieľanie tipov samotných slovenských tvorcov, ktorí na svojich instagramových účtoch zverejnili základné pravidlá kreatívnej práce s informáciami. Dobrým tipom na odhalenie dezinformácií môže byť rutinná kontrola zdrojov informácií, venovanie pozornosti pravopisným a iným štylistickým chybám alebo uistenie sa, že odkaz vyzerá správne a vizuálny obsah nevykazuje známky manipulácie. „Páči sa nám, ako sa slovenskí umelci vysporiadali s vizualizáciou takej zložitej výzvy, akou je rozpoznávanie dezinformácií. Snažíme sa robiť naozaj rázne kroky, aby sme obmedzili šírenie dezinformácií na našich platformách. Súčasťou boja proti dezinformáciám je naučiť našich používateľov, ako reagovať, keď narazia na falošné správy. Veríme, že spoločnými silami pomôžeme našim používateľom lepšie sa rozhodovať o tom, čo čítať, čomu veriť a čo zdieľať, a to online aj offline," povedal pri príležitosti spustenia kampane Patrik Tovaryš, Public Policy Manger spoločnosti Meta pre Slovensko.
Do kampane sa zapojil aj streetartový umelec Martin Hirner. „Práca na tomto projekte ma veľmi bavila. Myslím si, že je dôležité zvýšiť povedomie o tom, ako rozpoznať falošné správy. Moja práca ukazuje, ako vnímam zložitosť problému, ktorý prináša veľké množstvo informácií. Za rovnako dôležité považujem, aby sme sa naučili rozpoznávať fakty od príbehov, ktoré nie sú dôveryhodné alebo sú zámerne nepravdivé," citovala Hirnera správa, ktorú HN adresovala spoločnosť Meta.
Čína, Irán a Rusko
Spoločnosť Meta zorganizovala koncom júna vo svojom regionálnom sídle vo Varšave, zastrešujúcom 28 trhov strednej a východnej Európy vrátane Slovenska, podujatie, na ktorom predstavila svoje spôsoby boja proti uvedeným hrozbám. Hoci v našom regióne sa hovorí predovšetkým o prokremeľských trolloch, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku v prospech Putinovho režimu, či o antivakcinačných kampaniach, z celosvetového hľadiska ide o oveľa širší problém. „Meta štvrťročne vydáva správy, kde môžete nájsť informácie o takýchto aktivitách. Monitorujeme v nich dezinformácie, ktoré odhalil náš tím. Od roku 2017 sme odkryli okolo 200 dezinformačných sietí, ktoré k nám prichádzajú z rôznych regiónoch – z Južnej Ameriky, Ázie či Európy, jednoducho odvšadiaľ. Najtypickejším príkladom sú však najmä tri krajiny – Čína, Irán a Rusko,“ uviedol pre HN Ben Walters, manažér komunikačnej politiky Meta pre región Európy, Blízkeho východu a Afriky so sídlom v Londýne.
Konkrétne Facebook takýmto spôsobom v septembri minulého roka zrušil širokú ruskú sieť falošných účtov. Tie sa „tvárili“ ako účty veľkých európskych médií, šírili pritom proruskú propagandu týkajúcu sa predovšetkým vojny na Ukrajine. Sociálna sieť zrušila tiež čínsku sieť, ktorá útočila na priebeh amerických volieb a na českú vládu.
Od covidu k Ukrajine
Certifikovaným členom Medzinárodnej siete overovania faktov je od roka 2019 i poľský portál Demagog. Pod rovnakou značkou fungujú overovači faktov aj v Česku a na Slovensku. Šéfredaktor poľského Demagoga Pawel Terpilowski predstavil vo Varšave dáta, ktoré poukazujú na to, akým exponenciálnym tempom dezinformátori zvyšujú svoje aktivity – a ako sa ich činnosť darí rozkrývať.
Kým v roku 2019 poľský Demagog odhalil 34 fake news, o rok neskôr ich už boli takmer tri stovky. Predvlani počet odkrytých dezinformácií dosiahol číslo 562 a minulý rok 665. Na nový rekord má našliapnuté aj tento rok.
Prirodzene, menia sa aj ústredné témy odhalených fake news. Kým v rokoch 2020 a 2021 to bola hlavne pandémia koronavírusu a očkovanie proti covidu, vlani a tento rok jednoznačne dominuje vojna na Ukrajine, údajné zločiny kyjevskej vlády a ukrajinských utečencov v Európe či protibruselské hoaxy.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 29% na dočítanie.
Zostáva vám 29% na dočítanie.