Už tento víkend sa uskutočnia voľby ruského prezidenta. Asi sa zhodneme v tom, že pôjde len o formalitu a víťazstvo Vladimira Putina je prakticky isté. Prečo sa teda vôbec konajú?
Otázka, prečo to vlastne Putinov režim robí, je dobrá a dôležitá. Nazvime to tak, že Rusko sa i naďalej hrá na demokraciu západného strihu, ktorá má celkom presné parametre volebného procesu, „legitímne“ zvoleného politického vedenia i reprezentantov. Vytvára to zdanie suverénnej demokracie, ako to niekedy v polovici prvej dekády tretieho tisícročia nazval Vladislav Surkov, bývalý vplyvný poradca prezidenta Putina.
Na druhej strane Ukrajinci, ktorí tiež mali mať tento rok voľby prezidenta, ich organizovať nebudú. Pri moci zostáva Volodymyr Zelenskyj...
Samozrejme, aj Rusi by mohli tie voľby zrušiť. Stále sa však držia spomínaného zdania suverénnej demokracie, a to zrejme i s ohľadom na legitimitu súčasného ruského vedenia. Pretože ak prieskumy vykazujú veľmi vysoké čísla podpory pre Vladimira Putina, tak na tom môžu stavať kult osobnosti. Plus je tam ešte jeden nový rozmer, ktorý sa ukazuje predovšetkým v posledných rokoch.
Čo tým máte na mysli?
Oni tie voľby organizujú aj na tých de facto okupovaných teritóriách na východe Ukrajiny. Aj preto sú to voľby – ako zvyknem hovoriť – s veľkými úvodzovkami. Ja sám ich nazývam akýmisi pseudovoľbami či hrou na voľby, ktoré v skutočnosti nie sú zo žiadneho pohľadu legitímne. A už vôbec sa nekonajú aspoň podľa základného štandardu. Vidíme, že režim si nimi len upevňuje svoju kontrolu nad okupovanými územiami typu Krym či východ Ukrajiny. A tak si cez tieto voľby zvyšuje nárok na tieto územia.
Pre priaznivcov opozície bol nádejou vstup potenciálneho Putinovho protikandidáta Borisa Nadeždina do hry. Ten však reálnu šancu na víťazstvo nemal...
Áno, naozaj doňho vkladali nádeje. Ja si myslím jednu vec – režim na začiatku počítal s tým, že by Nadeždina zaregistrovali a na základe volebných výsledkov ukázali, že jeho protivojnové názory v podstate nemajú žiadnu podporu. Tým, že ho nechajú vystupovať proti vojne, ponížia jeho a zároveň i celý myšlienkový proces, ktorý predstavoval. K tomu by aj reálne došlo, pretože čísla, ktoré dostane Vladimir Putin po celej krajine, sa aj tak nebudú zakladať na pravde ani zodpovedať volebnej účasti. A to z jednoduchého dôvodu – všetko okolo volieb bude vyfabrikované.
Prečo ho teda režim odstavil a znemožnil mu kandidovať? Navodil by tým predsa aspoň zdanie nejakej legitimity...
Mám pocit, že v priebehu času záujem o kandidatúru Borisa Nadeždina postupne rástol, až bol nakoniec taký vysoký, že to skrátka Kremeľ vyľakalo. A preto sa rozhodli vyradiť ho z hry. Je tu však ešte jeden faktor. Oni pozorne sledovali, kto sa za jeho potenciálnu kandidatúru postaví, čím vlastne vystúpi proti režimu. Takže teraz môžu mať týchto ľudí v hľadáčiku a nejako ich potrestať. Aspoň ja tak tomu rozumiem.
Aký vplyv môže mať na voličov smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného presne mesiac pred voľbami? Šlo o nejaký odkaz opozícii? Veď to ľudí len nahnevalo...
Smrť Navaľného nebude mať podľa mňa až taký zásadný vplyv na voľby. A to práve na základe kontextu, ktorý v ruskej spoločnosti vidíme dlhé roky. Je to veľmi represívne prostredie, v ktorom ľudia nemajú možnosť slobodne sa vyjadrovať, stretávať sa, hlasovať a rozhodovať o svojej budúcnosti. Ide o dlhodobú záležitosť.
Bude to mať nejaký dosah aspoň na fungovanie samotnej opozície?
Povedal by som, že smrť Navaľného – alebo aby sme boli presnejší, jeho zavraždenie režimom – bude iba ďalej frustrovať ľudí spojených s opozíciou a kritizujúcich režim Vladimira Putina. A to z toho dôvodu, že zmizla akási alternatíva jasne vyprofilovaného opozičného predáka, ktorý by sa mohol do tých volieb zapojiť a zohrať v nich nejakú rolu minimálne z hľadiska zorganizovania kriticky zmýšľajúcej časti ruskej spoločnosti.
Má Navaľnyj nejakých nasledovníkov, ktorí po ňom preberú štafetu?
V začatej práci bude pokračovať jeho tím, ale už bez Navaľného osobnosti ako istého symbolu. Bude to fungovať skutočne len s veľkým otáznikom. Iba pre kontext pripomeniem, že po Navaľnom bolo pomenovaná taktika, ktorá sa niekedy nazýva ako „chytré hlasovanie“.
Môžete to bližšie vysvetliť?
Ide o stratégiu, keď volíte akéhokoľvek iného kandidáta, než je trebárs zástupca Jednotného Ruska alebo ostatných proputinovských subjektov. Robíte to preto, aby ste reprezentanta režimu jednoducho vyšachovali z hry. A práve tento typ volebnej taktiky je akoby politickým odkazom Alexeja Navaľného. V každom prípade bude teraz pre opozíciu zase o niečo zložitejšie dostávať ľudí prostredníctvom takýchto taktických krokov do ulíc. Skôr než čokoľvek iné je jeho smrť demoralizujúca pre kriticky zmýšľajúcu časť ruskej spoločnosti.
Formou protestu by predsa mohlo byť aj to, že nepôjdu vôbec voliť. Môže byť na nich naozaj vyvíjaný taký tlak, aký si my ani nedokážeme predstaviť? Musia napríklad štátni zamestnanci dokázať, že boli voliť Putina?
Áno, samozrejme, toto sa v ruskom kontexte deje opakovane. Vieme nielen o nasledovaní administratívnych zdrojov vo finančnej oblasti, kde štát platí volebnú kampaň určitého kandidáta, ale tiež o využívaní faktu, že veľa ľudí v Rusku je od neho priamo závislých.
O akých ľudí konkrétne ide?
Je to väčšina štátnych zamestnancov, teda vojakov, policajtov, pracovníkov dopravných podnikov a podobne. Štátne inštitúcie a podniky vyložene vyzývajú svojich vlastných zamestnancov – choďte voliť, ukážte, že stojíte za režimom, inak už v pondelok nemusíte chodiť do práce. Takáto forma nátlaku – tak či onak, priamo alebo nepriamo – zaberá na pomerne veľkú časť ruskej spoločnosti. Pretože štát je pre nich jednoducho zdrojom príjmu. Preto sú veľmi opatrní a často radšej poslúchnu, než aby sa rozhodli inak. Je to pre nich skrátka veľmi konkrétna otázka vlastnej existencie.
Funguje vôbec v Rusku reálna opozícia? Kto sa chopí po smrti Navaľného úlohy lídra a na koho sa teraz budú upierať nádeje stúpencov protiputinovskej opozície?
Už sme tu spomenuli minimálne osobu Borisa Nadeždina. Niektoré osobnosti či alternatívne politické subjekty prežívajú a sú ešte stále v hre. Máme tu napríklad Juliu Navaľnú, ktorá chce pokračovať v práci svojho manžela. A sú tu aj ďalší opozične zmýšľajúci kandidáti a kandidátky, ktorí by chceli byť registrovaní, režim ich však odmietol zaregistrovať. Takže toto myšlienkové hnutie z ruskej spoločnosti i napriek Navaľného smrti nezmizlo.
Sú tieto hnutia funkčné?
Áno, aj keď tieto štruktúry sú vo veľmi zlom stave. Konkrétne Navaľného zoskupenia boli vyhlásené za teroristické a extrémistické. Následne boli rozprášené.
Čo je s nimi, vyvíjajú nejakú činnosť?
Do veľkej miery sa presunuli do zahraničia, kde ďalej pokračujú v práci, no toto hnutie je rozdrobené a fragmentované. Navyše, povedzme si otvorene, je tam celý rad mužských eg, ktoré do toho zasahujú. Jednotliví lídri chcú byť viditeľní, a to namiesto toho, aby sa dohromady prepojili a efektívne spolupracovali.
Môže sa na čelo opozície dostať Julia Navaľná? Po smrti svojho manžela vyhlásila, že bude pokračovať v jeho práci a bojovať za Rusko. Ľudí vyzvala, aby stáli po jej boku...
Teraz sa tá situácia možno trochu zmení, keď sa do toho zapojí aj ona ako nový líder Navaľného tábora. Ten stratil svojho vodcu v podstate už v roku 2021, keď sa Navaľnyj vrátil do Ruska a okamžite bol zatknutý. Uvidíme, ako sa to všetko bude ďalej vyvíjať. Avšak rozhodne je tu zďaleka väčší tlak na to, aby opozícia, ktorá je primárne podporovaná a riadená zo zahraničia, efektívnejšie fungovala, bola aktívnejšia, zostávala v hre a otvorenejšie vystupovala proti režimu.
Navaľnú občas prirovnávajú k šéfke exilovej bieloruskej opozície Sviatlane Cichanovskej. Môže viesť opozíciu podobným spôsobom ako ona?
Môže, aj keď rozdiel je v tom, že Sviatlana toto všetko robí z exilu. Navyše je tam určitý rozdiel v úrovni legitimity. A to najmä s ohľadom na fakt, že Cichanovská prešla celým volebným procesom. A tak má silnejšiu úroveň legitimity a je viac uznávaná – tak vnútri Bieloruska, ako aj na medzinárodnej pôde. A práve toto na ruskej strane vždy chýbalo. Napriek tomu nástroje, ktoré môže využívať Julia Navaľná, sú do veľkej miery podobné ako v prípade Sviatlany Cichanovskej.
Ktoré nástroje môžu Navaľnej pomôcť v boji proti Putinovmu režimu?
Je to hlavne medzinárodný angažmán, advokácia či vystupovanie voči medzinárodným inštitúciám. Toto všetko by kriticky zmýšľajúci Rusi mali oveľa viac využívať. Dáva im to príležitosť byť oveľa efektívnejší pri sledovaní opozičnej myšlienky.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 9% na dočítanie.
Zostáva vám 9% na dočítanie.