Konflikt na Ukrajine vstupuje do tretieho roka. Aký jeho ďalší vývoj predpovedáte?
Čo sa týka akýchkoľvek predpovedí, ja som pri nich veľmi opatrný. Veľmi nerád to robím, lebo hocičo by som povedal, tak šanca, že sa budem mýliť, je vysoká. Odpovedám teda iba s touto výhradou a rozhodne netvrdím, že sa to naozaj naplní. Osobne však očakávam, že ten konflikt sa bude ťahať celý rok 2024, možno bez zásadnejších prekvapení a zmien. Aj keď by som si veľmi želal, aby tých pozitívnych na ukrajinskej strane bolo čo najviac.
To je prirodzené, veci sa dejú a menia prakticky každý deň či minimálne týždeň...
Presne tak. V tejto vojne sme sa už naučili, že v priebehu niekoľkých týždňov sa veci môžu zásadne zmeniť k lepšiemu, ale aj k horšiemu. Preto je veľmi ťažké predpovedať, čo sa deje a bude diať. Nateraz vidíme, že obidve strany majú svoje obranné pozície a vedú pomerne intenzívne boje. A to napriek tomu, že sa línia kontaktu viac-menej nehýbe. Aj keď zintenzívnenie tlaku ruských síl, problémy s možnosťou vyrovnať sa počtu munície používanej ruskou stranou a nedávne opustenie Avdijivky pripomínajú, že v tejto oblasti Ukrajina potrebuje viac pomoci a inak to nemusí zostať len pri malých územných ziskoch ako doteraz. Jedno je jasné – žiadny zamrznutý konflikt to nie je a myslím si, že v tomto roku ani nebude. V každom prípade, už sme dokázali, že sa vieme v našich predpovediach zásadne mýliť.
Dá sa povedať aspoň to, od akých faktorov bude ďalší vývoj a priebeh konfliktu závisieť? Predpokladám, že bez našej aktívnej pomoci to Ukrajinci nezvládnu...
To jednoznačne áno. Vojna a jej priebeh bude do veľkej miery závisieť od dvoch hlavných faktorov, ktoré sú si veľmi podobné. Jeden z nich spočíva v tom, akú podporu, najmä tú materiálnu, Ukrajina dostane od svetového spoločenstva. No a ten druhý faktor sa zakladá na tom, akú podporu bude dostávať Rusko. A to hlavne materiálnu. To celé bude podčiarknuté tým, aké personálne kapacity budú obidve strany mať. Vôbec nevylučujem masívnejšiu mobilizáciu po prezidentských kvázi voľbách v Rusku. A výraznejšie bude musieť mobilizovať aj Ukrajina.
Niektorí experti tvrdia, že vojna sa dostala do opotrebovávacej fázy, keď bude veľmi záležať na tom, komu skôr dôjde munícia...
Samozrejme, ďalším dôležitým kľúčom k úspechu sú produkčné kapacity. Tam sa dajú nájsť vlastne až tri premenné. Jednou z nich je to, ako efektívne dokáže Rusko prejsť, respektíve už prechádza, na vojnovú ekonomiku. A to isté platí aj na ukrajinskej strane – kľúčová otázka znie, či aj ona dokáže obnoviť niektoré svoje kapacity tak, aby bola schopná i sama vybudovať viaceré z tých zdrojov, ktoré potrebuje.
Avšak v tom jej musí prísť na pomoc práve Západ...
Áno, prirodzene, tá tretia a veľmi dôležitá časť tohto celého je, ako rýchlo dokáže Západ zareagovať na potrebu zvýšenia ukrajinských výrobných kapacít. Vidíme, že zatiaľ sme boli pomalší, ako je potrebné a žiaduce. Tu naozaj potrebujeme poriadne zabrať. Aj zo Slovenska počúvame pomerne ambiciózne plány týkajúce sa zvýšenia výroby munície či viacerých zariadení, čo by malo veľmi pozitívny vplyv na slovenskú ekonomiku. Uvidíme, či sa všetky tieto tri spomínané faktory v jednom bode stretnú. Bude to dôležité pre to, ako vojna bude v tomto roku vyzerať.
Môžu do nej výrazne zasiahnuť dodávky zbraní Rusku z tretích krajín, napríklad z Iránu či zo Severnej Kórey?
Aj tu platí to, čo som povedal už predtým. Jedným z tých faktorov je, akú podporu budú obe strany toho konfliktu dostávať. Samozrejme, týka sa to aj Ruska. Nateraz sa zdá, že pomoc od jedných z najhorších režimov na planéte je užitočná. Otázka je, aká bude dlhodobá cena, ktorú za toto bude musieť Rusko zaplatiť. Toto nie je žiadna nezištná pomoc na podporu spoločných hodnôt zdieľaných Iránom, Severnou Kóreou a Ruskom.
Významným faktorom by sa tento rok mohla stať aj Čína, ktorá zatiaľ zaujíma pomerne zdržanlivý postoj...
Každý štát, ktorý podporuje Rusko, má v konflikte svoje konkrétne záujmy. Nerobí to len pre dobré vzťahy s Moskvou. V prípade Číny je zrejmé, že z kedysi juniorného partnera sa stal štát, od ktorého začína byť Rusko do veľkej miery závislé. A to nie je dobrá správa pre jeho budúcnosť.
Slovenská vláda síce zastavila štátne dodávky zbraní Ukrajine, nebráni však našim firmám, aby Kyjev podporovali na komerčnej báze. Čo Severoatlantická aliancia od nás očakáva? Požaduje kontinuitu v otázke pomoci Ukrajine?
Máme rozhodnutia z posledných samitov, pod ktoré sa Slovensko podpísalo v rámci posilnenia kolektívnej obrany, v rámci rozvoja spolupráce s Ukrajinou aj v rámci pomoci Ukrajine. Tu sa okrem priamej štátnej vojenskej pomoci veľa nezmenilo. Bolo to jasne prezentované na rôznych tlačových konferenciách či v rámci ministerských rokovaní, na ktorých sa zúčastnili ministri zo Slovenska. Otázkou zostáva, či rozhodnutie neposkytovať priamu štátnu vojenskú pomoc nebude mať za následok vyradenie Slovenska zo skupiny štátov, ktoré čoraz častejšie formulujú ambicióznejšie ciele pomoci.
Vníma to tak aj vedenie Aliancie, že naša pomoc pokračuje?
Väčšina elementov našej doterajšej pomoci pokračuje naďalej. Vedenie Aliancie to registruje.
Veľa sa dnes hovorí taktiež o naplnení cieľa členských krajín NATO investovať dve percentá HDP do obrany. Blíži sa Slovensko k tejto hranici a máte ubezpečenia od súčasnej vlády, že ju naplníme?
Je to záväzok, ku ktorému sme sa prihlásili a ktorý ako jeden z 18 členov NATO aj skutočne plníme. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa tento záväzok mal do budúcich rokov meniť. Myslím si, že vzhľadom na potreby našich ozbrojených síl, existuje priestor na zvýšenie týchto investícií. Tu nás však brzdí napríklad aj veľmi striktná politika EÚ, keďže nárast rozpočtu na obranu by išiel proti striktným požiadavkám EÚ. V každom prípade, trend v NATO už nie je dosiahnuť dve percentá HDP ako investície do našej obrany, ale brať to ako nevyhnutné minimum. Vzhľadom na to, čo naše sily potrebujú, by sa to číslo pre Slovensko malo pohybovať určite nad dve percentá.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 24% na dočítanie.
Zostáva vám 24% na dočítanie.