Totálna vojenská diktatúra, vzbura regiónov i nástup radikálnych nacionalistov. Aké tri scenáre hrozia Rusom?

Šesť týždňov po marcových prezidentských voľbách v Rusku, v ktorých si upevnil moc dlhoročný vládca Vladimir Putin, je jasné, že krajina sa jeho režimu tak skoro nezbaví. Všemocný šéf Kremľa pokračuje v systematickej likvidácii akéhokoľvek prejavu odporu, militarizácii ruskej spoločnosti aj rýchlom prechode na vojnovú ekonomiku. Jeho verní spolupracovníci sa čoraz hlasnejšie vyhrážajú všetkým naokolo jadrovými zbraňami. Rusko je čím ďalej tým aktívnejšie aj v zasahovaní do diania v ostatných krajinách prostredníctvom rôznych nástrojov hybridnej vojny. Najnovšie to podľa varovania Bruselu hrozí pri blížiacich sa júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Po ruských prezidentských voľbách, ktoré boli podľa názoru opozície i západného sveta zmanipulované, nedemokratické a neférové – i v dôsledku odmietnutia akéhokoľvek relevantného Putinovho protikandidáta – nič nenasvedčuje tomu, že by sa vývoj v krajine mal v najbližších mesiacoch a rokoch zásadnejším spôsobom zmeniť. Práve naopak – čoraz viac indícií hovorí o chystanom novom kole mobilizácie, ruské závody pracujú naplno na výrobe zbraní i munície a všetci odporcovia režimu sú prakticky umlčaní.

Prečítajte si tri scenáre, ktoré hrozia Rusku po Putinovom triumfe. Pripomeňme si, že z pohľadu Západu a Ukrajiny nemá aspoň v tejto chvíli súčasná situácia v Rusku dobré riešenie – len tie zlé a ešte horšie.

1. Putin ešte viac utiahne mocenské skrutky

Najpravdepodobnejším scenárom je totálne zavedenie vojenskej autokracie hraničiacej s diktatúrou a zabetónovanie režimu pri moci. Putin jednoducho stavil všetko na jednu kartu – na vojnu. Podriadil tomu politiku, ekonomiku, vzdelávanie, spoločenskú náladu i celkové nastavenie krajiny.

Prirodzene, základným predpokladom naplnenia tohto scenára je ruský úspech na Ukrajine. Ešte minulý rok to vyzeralo tak, že Kyjev má aspoň nejaké šance postupne získať opätovnú kontrolu nad územiami okupovanými Ruskom. Veľké nádeje sa vkladali najmä do letnej protiofenzívy. Po počiatočných ukrajinských úspechoch sa však karta začala obracať v prospech Moskvy. A dnes Rusi pozdĺž veľkej časti frontu zaznamenávajú síce pomalé, ale vytrvalé územné zisky.

Kyjev musí rýchlo konať. Dochádzajú mu vojaci, zbrane i munícia, tvrdí pre HN český expert na Ukrajinu Mlejnek

Moskva má obrovskú výhodu predovšetkým v niekoľkonásobnej početnej prevahe – a to tak čo sa týka munície, ako aj mužov na bojovom poli. Veľkú úlohu zohráva i fakt, že Rusi neváhajú posielať stovky či tisícky svojich vojakov na smrť hoci aj za dobytie malého kúska územia. Februárové ovládnutie 30-tisícového mestečka Avdijivka ich podľa ukrajinských zdrojov stálo životy približne 30-tisíc vojakov a stratu 400 tankov. Samotní Rusi vlastné straty nekomentujú, prípadne udávajú značne podhodnotené čísla.

Túto masívnu prevahu si uvedomujú aj samotní Ukrajinci. „Nie je nič, čo by dnes mohlo Ukrajine pomôcť. Nedisponuje žiadnymi modernými technológiami schopnými vykompenzovať obrovské masy jednotiek, ktoré sa na nás chystá poslať Rusko. Dokonca ani Západ ich nemá v dostatočnom počte,“ uviedol pre bruselský server Politico pod podmienkou anonymity vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej armády.

2. Zvýšia sa tlaky na centrálnu vládu z neruských regiónov

Fakt je ten, že prakticky okamžite po zverejnení víťazstva Putina v marcových voľbách začali do sveta prenikať správy o novom kole mobilizácie ruskej armády. „Dôjde k tomu veľmi skoro v dôsledku znižujúceho sa záujmu ľudí o vstup do armády. Mobilizovaných by malo byť asi 300-tisíc ľudí, ktorí posilnia jednotky zúčastňujúce sa v súčasnosti na invázii na Ukrajine,“ citoval webový portál Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda ruský telegramový kanál Vjorstka. Spomínané rádio, ktoré moskovské úrady vyhlásili vo februári tohto roka za nežiaduce v Rusku, zvyčajne prináša vyjadrenia dobre informovaných zdrojov a je považované za vierohodné.