Európa stupňuje tlak na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby nenútil ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského do takej dohody o prímerí s Ruskou federáciou, ktorá by pre Kyjev bola značne nevýhodná. Z úradu nemeckého ministra obrany sa ozývajú hlasy, že dohoda, ktorá by tlačila Ukrajincov do toho, aby sa v prospech Moskvy vzdali nielen Krymu a štyroch okupovaných regiónov, ale i nádejí na vstup do Severoatlantickej aliancie, by sa fakticky rovnala ich kapitulácii. Nič na tom nemení ani trojdňové prímerie, ktoré dnes vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin s platnosťou od ôsmeho mája, teda v čase osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Zároveň vyzval Ukrajincov, aby urobili to isté.
Dohoda, v ktorej by chýbali bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, by totiž Putinovi umožnila, aby v čase pokoja zbraní konsolidoval svoje sily, dozbrojil armádu a o niekoľko mesiacov či o pár rokov udrel znova. Tentoraz s cieľom dobyť Kyjev a po jeho páde obsadiť aj zvyšok Ukrajiny.
Európske krajiny poukazujú najmä na fakt, že Biely dom síce permanentne vyzýva Putina na ukončenie ostreľovania Ukrajiny, ale v praxi nerobí pre dosiahnutie prímeria nič. Ak teda nerátame verbálne hrozby sankciami či formálne stretnutia amerických vyslancov s ruskými predstaviteľmi, ktoré sa začínajú širokými úsmevmi a priateľským podaním rúk a končia sa bez hmatateľných výsledkov.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.