Donald Trump neprišiel do Pekingu ako veľký suverén a víťaz. Dlho pripravované a odkladané rokovania so Si Ťin-pchingom totiž prebehli v čase, keď je riešenie iránskej krízy stále v nedohľadne.
Šéf Bieleho domu sa stále pokúšal tváriť sebavedomo. Ešte pred odletom do Pekingu vyhlasoval, že má veci okolo Iránu absolútne pod kontrolou. A že žiadnu pomoc od Číny nepotrebuje, či dokonca, že sa na summite o tejto téme asi ani nebude hovoriť.
Len Trumpov šéf diplomacie Rubio cestou na palube Air Force One priznal, že Washington by vítal, ak by sa Peking v záležitosti Iránu angažoval o trochu viac. A pritlačil na Teherán, aby prestal blokovať Hormuzský prieliv.
Mnohí pozorovatelia a komentátori preto upozorňovali, že americký prezident prišiel na vytúžený pekinský summit s výrazne slabšími kartami, než si to pôvodne predstavoval. Schôdzka sa mala pôvodne konať už niekedy v marci, no oddialilo ju práve predlžovanie iránskej vojny. A ešte pred niekoľkými týždňami nebolo preto celkom isté, či sa uskutoční aspoň v májovom termíne.
A tak sa Trumpova vízia o ďalekosiahlom „veľkom diele“ s Číňanmi už vopred rozpadla na fragmenty dohadovania sa o Iráne (apropo blízkom čínskom spojencovi) a čiastkových bilaterálnych otázkach. Žiaden prielom v Pekingu aj preto nikto ani nečakal.
V článku sa ešte dočítate:
– Prečo ázijskí investori po summite nesršali optimizmom.
– Aký odkaz vyslal Si Ťin‑pching za zatvorenými dverami.
– Čo prekazilo Trumpove plány na „veľkú dohodu“ s Čínou.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
