Pred 20 rokmi sa definitívne rozpadla Juhoslávia. Posledný jej zvyšok zanikol, keď sa 3. júna 2006 od Belehradu po referende odtrhli aj Čiernohorci. Veľká balkánska federácia, ktorú kedysi symbolizoval bezmála legendárny maršal Tito, sa v 90. rokoch trhala na kusy dlho a bolestne. No pred dvoma desaťročiami už iba potichu, bez dunenia diel a veľkých emócií.
A hoci natrvalo zmizla z európskych máp, spomienka na Juhosláviu stále žije v mysliach miliónov ľudí v nástupníckych štátoch. Napriek silne rozporuplnému dedičstvu a brutálnym bratovražedným bojom, ktoré navždy pochovali údajnú juhoslovanskú socialistickú idylu.
Aj experti sa stále snažia pochopiť záhadu, že clivotu po mocnom titovskom súštátí zjavne necítia iba staršie a stredné generácie, ktoré ho na vlastnej koži zažili a mohli v ňom naozaj prežiť svoje najkrajšie roky.
Takzvaná juhonostalgia zasahuje aj mnohých mladých Bosniakov, Srbov či Slovincov. I tých s dátumom narodenia dávno po balkánskej apokalypse.
V článku sa ešte dočítate:
– Čo oslovuje mladých na reliktoch titovského socializmu.
– Prečo takúto clivotu veľmi nevidno v Prištine ani Záhrebe.
– Ako zápasia s rozporuplným dedičstvom Juhoslávie Srbi.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
