Keď sa mladý historik Juraj Červenka (35) pustil do pátrania po slovenských leteckých pilotoch v službách rakúsko-uhorských panovníkov, netušil, že jeho práca bude priekopnícka. Venuje sa jej totiž ako jediný na Slovensku. Príbehy, ktoré sa mu podarilo zrekonštruovať, sú nádherné. Plné odvahy, chrabrosti, ale aj lásky. Prečo sa na našich letcov v cisárskej a kráľovskej armáde malo zabudnúť? A kde všade sú pochovaní?
Zaoberáte sa letcami z územia dnešného Slovenska z čias prvej svetovej vojny. Čím vás zaujali?
Prvá svetová vojna je trochu zabudnutá, akoby v úzadí za druhou, ktorá ju prekonala v hrôzach. Mňa história bavila odmalička, už v škole som ju mal rád. K tomu sa pridalo modelovanie lietadiel, bola to obľúbená detská zábavka. Aj tu sú stroje z prvej svetovej vojny v menšine, devätnásť z dvadsiatich vyrábaných modelov sú lietadlá z druhej svetovej vojny či súčasnosti. Ale mne sa odjakživa viac páčili práve lietadlá z prvej vojny, romantické dvojplošníky. Študoval som históriu na univerzite a ako tému diplomovej práce som si zvolil problematiku poľného duchovenstva v rakúsko-uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny. Materiály som študoval vo viedenskom vojenskom archíve a pri ich štúdiu som si uvedomil, že vlastne málokto vie, že rakúsko-uhorská armáda mala letectvo. Slúžili v ňom aj Slováci a rodáci z dnešného Slovenska iných národností.
Bola to prvá vojna, keď sa použili lietadlá, nie?
Prvýkrát použili lietadlo k bojovým účelom Taliani v roku 1911 vo vojne proti Osmanskej ríši. Avšak práve v prvej svetovej vojne sa lietajúce stroje výraznejšie presadili. Keď sa v roku 1914 začala prvá svetová vojna, lietadlá existovali len jedenásť rokov, veď bratia Wrightovci vzlietli v roku 1903.
Aké bolo rakúsko-uhorské letectvo?
Keď som sa tematike začal venovať, našiel som na internete len zopár informácií. Bolo pomerne skromné, ale relatívne úspešné. Piloti boli z rôznych častí monarchie, ale aj z územia dnešného Slovenska. K tým našim som našiel len nejaké mená, počet zostrelov, jednu-dve vety k tomu.
Hovoríte, že rakúsko-uhorské letectvo je dosť zabudnuté. Odkiaľ ste zbierali informácie vy?
Keďže som tušil, že viedenský vojenský archív by mohol poskytovať viac informácií, vybral som sa práve tam. Postupne som nachádzal stále viac informácií o letcoch zo Slovenska a pochopil som, že ich bolo podstatne viac, ako tých zopár mien, ktoré som našiel na internete.
Len tak, v rámci záľuby?
Áno. Bral som si dovolenku, aby som tam mohol ísť. Nechodil som len do Viedne, hoci v tamojšom archíve je najviac informácií. Hľadal som i v dokumentoch z Budapešti a tiež v talianskych archívoch a múzeách, keďže práve proti Talianom títo letci bojovali. Informácie o nich sa často dostali aj do správ nepriateľov. Pred niekoľkými týždňami som bol v rímskych vojenských archívoch, pretože mnohí naši letci slúžili na talianskom fronte.
Čiže viete po nemecky, maďarsky aj taliansky? Alebo si dávate dokumenty prekladať?
Talianske dokumenty postupne po večeroch prekladám, tento jazyk sa učím ako-tak zvládať. Historici na Slovensku sa učia latinčinu, maďarčinu a nemčinu, pretože pre prácu v archíve je to dôležité. Na vysokej škole som mal štyri semestre maďarčiny, takže so slovníkom si viem dokumenty preložiť. Nemčinu ovládam z týchto jazykov najlepšie, bez tej by som sa nepohol. Mimochodom, musel ju ovládať aj každý letec, ktorého prijali do letectva rakúsko-uhorskej armády. Bolo jedno, aký mal etnický pôvod, nemčina bola povinná, maďarčina a každý ďalší jazyk výhodou.
Keď pozerám na niektoré tie dokumenty, ktoré tu máte, tak to je asi švabach. Je pre vás zrozumiteľný?
Našťastie, znenie textu v švabachu z tohto obdobia sa dosť podobá s...
Zostáva vám 85% na dočítanie.