Prvá svetová vojna patrí k najvýznamnejším udalostiam moderných dejín, nielen z vojenského hľadiska, ale i spoločenského. Vyše štyri roky trvajúci konflikt prakticky vytvoril súčasný svet. Rozpadli sa stáročné monarchie, kartografi museli po vojne úplne prekresliť politické mapy starého kontinentu a takzvaná Veľká vojna je azda najväčším medzníkom histórie ženského boja za emancipáciu.
Sprievodkyne v električkách, robotníčky v továrňach, živiteľky rodín – to boli nové úlohy nežného pohlavia, keď milióny mužov krvácali na bojiskách, prípadne sa chlapi domov vracali zmrzačení a nevládni.
No prvá svetová vojna bola i zaujímavou kapitolou histórie ľudskej sexuality, bez preháňania by sme mohli konštatovať, že okrem armád, zbrojárskych fabrík, ale i rôznych špekulantov, zarábajúcich na núdzi a strádaní, pristúpili k totálnemu nasadeniu i prostitútky.
Ako pred futbalom
Bol to práve západný front, tiahnuci sa stovkami kilometrov od Severného mora až po švajčiarske hranice, ktorý sa stal symbolom pozičnej, zákopovej vojny. A kde sa rozhodlo o celkovom výsledku konfliktu.
V mysliach mnohých vojakov zostali až do konca života nielen spomienky na dunenie diel či vo vzduchu svištiacich striel, hlboké bahno a hladné potkany v zákopoch, ale i na prvé intímne kontakty so ženským telom. Najmä francúzske nevestince boli vychýrené, v zápiskoch mnohých britských vojakov existujú zmienky o „sladkej francúzštine“.
V blízkosti frontu fungovali na jednej strane desiatky oficiálnych nevestincov, zariadení, ktoré riadila „madam“ a kde dievčatá boli pravidelne lekársky kontrolované. Na strane druhej, po krajine sa potulovali tisíce prostitútok, zarábajúcich si na vlastnú päsť. Niektoré mali svoj rajón v kaviarňach či hoteloch, napríklad po Paríži sa ich pohybovalo vyše sedemdesiattisíc.
Práve ony boli neraz šíriteľkami pohlavných chorôb, každá armáda pritom evidovala i mnohé prípady, keď sa vojak dobrovoľne nakazil, len aby sa vyhol na niekoľko týždňov službe na bojisku. Takéto snahy velenie trestalo, paradoxne, infikované prostitútky si neraz pýtali za služby viac.
Desiatnik Jack Wood s odstupom rokov spomínal, že pohľad na „bordel“ s rozsvieteným červeným svetlom v okne bol pre neho pôsobivý zážitok. Už nieko...
Zostáva vám 85% na dočítanie.