Jozef Klempa: Vojak, čo videl z Ruska viac ako Rusi
Neexistuje veľa skutočných zápiskov účastníkov bojov 1. svetovej vojny, ktorá si vyžiadala takmer desať miliónov obetí, na ruskom fronte. Preto je o to vzácnejšie, keď sa zachová podrobný denník legionára, ktorý zase historickú skladačku o niečo doplní. Jedným z nich bol aj Jozef Klempa. „Aj keď to pre neho celé trvalo šesť rokov, nemal zlú vojnu, nebol veľmi zranený, keď sa vrátil, samozrejme, okrem tých chorôb, čo mal každý vojak,“ spomína dnes pre HN jeho vnučka Viera Melíšková, vďaka ktorej jeho denníky vydali vo vydavateľstve Slovart pod názvom Moje skúsenosti za svetovej vojny.
Z obuvníka vojak
Klempa sa narodil 13. apríla 1894 v Moravskom Svätom Jáne v chudobnej, ale mnohopočetnej roľníckej rodine. Už ako sedemnásťročný sa vybral do Viedne vyučiť sa za obuvníka, no len čo sa vyučil, vypukla vojna a on už sa k svojej profesii nikdy nevrátil. Aj podľa zápiskov vo svojom denníku z 29. júna toho roku vojnu nečakal: „Mal som veľkú radosť zo života, vo svojej chlapčenskej duši som si ešte myslel, že je ten Boží svet skutočne krásny a nijako som nepočítal, že by som sa mohol vo svojich náhľadoch sklamať. Človek mieni, Pán Boh mení, hovorí staré príslovie. Na juhu na Balkáne sa začali sťahovať čierne mračná.“
Narukoval. „Pri bojoch v Haliči v juhovýchodnom Poľsku ho však zajali Rusi a premiestňovali ho z jedného zajateckého tábora do druhého, tak spoznal veľký kus Ruska. Spolu s viacerými väzňami sa mu napokon podarilo v roku 1918 vstúpiť do československých légií a v bojoch prešiel celú Sibír,“ spomína dnes jeho vnučka s tým, že bolo obdivuhodné, ako v tom čase dvadsaťročný mladík dokázal vnímať okolie, ale aj ľudí. „Z obyčajného dedinského človeka sa stal veľmi rozhľadený človek. Veľmi si všíma...
Zostáva vám 85% na dočítanie.