Programom tajnej konferencie v marockej Casablanke, ktorá sa začala 14. januára 1943 a zúčastnili sa jej najvyšší predstavitelia USA a Veľkej Británie Franklin Delano Roosevelt a Winston Churchill, bol strategický plán ďalších spojeneckých akcií v druhej svetovej vojne.
Hlavným bodom ich rokovania bolo otvorenie druhého frontu a hlavným cieľom spojencov bezpodmienečná a úplná kapitulácia Nemecka,Talianska a Japonska.
Otvorenie druhého frontu v tom čase požadovalo najmä sovietske vedenie. Konferencie, ktorá sa konala v casablanskom hoteli Anfa a z dôvodu utajenia bola označená kódovým menom Symbol, sa mal pôvodne zúčastniť aj sovietsky vodca Josif Vissarionovič Stalin. Ten však nakoniec neprišiel kvôli riadeniu vojenských operácií, v tom čase vrcholila sovietska protiofenzíva pri Stalingrade.
Takzvaná veľká trojka, teda Roosevelt, Churchill a Stalin, sa tak napokon v tomto zložení prvýkrát stretla až na prelome novembra a decembra 1943 v Teheráne.
V Casablanke vydali predstavitelia USA a Veľkej Británie vyhlásenie, v ktorom deklarovali, že v prípade Nemecka, Talianska a Japonska prijmú iba bezpodmienečnú kapituláciu. Podľa niektorých zdrojov ale zrejme nešlo o spoločne pripravené vyhlásenie.
Korešpondent novín New York Times Drew Middleton, ktorý v januári 1943 v Casablance bol, napríklad neskôr vo svojej knihe Retreat From Victory uviedol, že keď Roosevelt začal hovoriť o bezpodmienečnej kapitulácii, Churchill sa tváril prekvapene.
Dôležitým záverom bola aj dohoda o odložení invázie do Francúzska na jeseň 1943, rozhodnutie o invázii na Sicíliu v lete 1943 a zintenzívnení bombardovania Nemecka.
V máji 1943 boli potom na samite vo Washingtone stanovené prvé pokyny pre invázne plány a v novembri sa napokon Churchill s Rooseveltom dohodli na ich konečnej verzii, ktorú následne predložili aj sovietskemu vodcovi Stalinovi.
Definitívny termín vojenskej invázie bol nakoniec posunutý na 6. júna 1944, keď vylodenie spojencov v Normandii otvorilo európsky západný front.
V priebehu Casablanskej konferencie, ktorá trvala desať dní, došlo ešte k jednému dôležitému momentu. Ruky si tam podali a symbolicky sa tak zmierili francúzski generáli Charles de Gaulle a Henri Giraud, ktorí súperili o vedenie vo francúzskom odboji. De Gaulle ho riadil z Londýna, Giraud pôsobil v Alžírsku.
Francúzski generáli sa strategických rokovaní nezúčastňovali, tie boli vyhradené iba pre Američanov a Britov. Podanie rúk pred kameramanmi a fotografmi, o ktoré ich požiadal Roosevelt, ale nebolo príliš srdečné a najmä de Gaulle dával neochotu k tomuto gestu až príliš najavo, a tak si to museli zopakovať. Hoci si navzájom sľúbili podporu, faktom je, že počas pobytu v Casablanke sa ich vzájomné kontakty obmedzili iba na nutné formality.