Ticho pred búrkou na západnom fronte: Čudná vojna poskytla Hitlerovi cenný čas

Je začiatok septembra 1939. Už tretí deň čelí Poľsko nemeckej agresii. Už tretí deň padajú na krajinu bomby a granáty, ktoré zabíjajú ľudí a mestá menia na ruiny. Už tretí deň nedokáže poľská armáda, napriek úpornej snahe a odhodlaniu, početnejšiemu a modernejšie vyzbrojenému wehrmachtu prakticky vôbec vzdorovať. Zúfalstvo a strach ľudí z toho, čo bude, sú čoraz väčšie.

V tejto bezútešnej situácii sa zrazu v uliciach Varšavy začínajú ozývať radostné výkriky a desiatky ľudí majú úsmev na tvárach. „Niech żyje Anglia!“ skanduje nadšene rozrastajúci sa dav smerujúci k britskej ambasáde, aby vyjadril svoju vďaku. Pred niekoľkými minútami totiž rozhlas oznámil, že Veľká Británia, v reakcii na napadnutie Poľska, vyhlásila Nemecku vojnu. A nielen ona, rovnakým spôsobom si spojenecký záväzok zakrátko plní aj Francúzsko.

Beznádej Poliakov sa razom mení vo vieru, že vojna, v ktorej sa ich krajina ocitla, dlho nepotrvá. Prvé kroky spojencov ich v tom aj utvrdili.

Len platonický útok

Invázia do Poľska bola Hitlerovým politickým i vojenským hazardom. Do ofenzívy totiž zapojil prevažnú väčšinu svojich ozbrojených síl, v dôsledku čoho zostala západná hranica ríše prakticky nekrytá. Jej obranu zabezpečovalo iba 23 divízií.

Keď sa k nim teda začiatkom septembra 1939 z opačnej strany blížilo 110 francúzskych divízií, bolo jasné, že ak zaútočia, môžu nemeckú obrannú líniu prekonať a poľahky postupovať ďalej. Hitlerovi by tak poriadne skomplikovali situáciu, v čo dúfali najmä Poliaci. Tí však mohli napokon iba s údivom sledovať, čo sa to na západe Európy deje.

Keď Veľká Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, Poliaci sa radovali a verili, že spojenci im pomôžu. Ako sa ukázalo, mýlili sa. Wikimedia Commons

​​Útok francúzskej armády, ktorý mal ukázať, že Poľsko nezostalo osamotené, sa 7. septembra skutočne začal a jednotky generála Maurica Gamelina postúpili do hĺbky osem kilometrov na územie Sárska. Lenže tam, ešte pred Siegfriedovou líniou, známym to obranným valom, sa o päť dní neskôr zastavili. Následne sa ofenzíva zmenila na sériu lokálnych potýčok a Francúzi sa napriek svojej výraznej prevahe už ďalej nepohli.

​Stop útočnej akcii vystavilo rozhodnutie najvyššej anglo-francúzskej vojnovej rady, ktorá sa prvýkrát zišla práve 12. septembra. Poliakom spojenci o tomto nariadení nepovedali, informovali ich len, že veľkú

ofenzívu začnú 20. septembra.

K tomu však už nedošlo. Po tom, ako na Poľsko z východu zaútočila Červená armáda, bolo jasné, že ďalšie akcie na západe, ktoré mali slúžiť na jeho podporu, sú bezpredmetné. Generál ...