Porážku Nemecka si vychutnáva naplno. Krátko po tom, ako v noci z 8. na 9. mája 1945 pod jeho prísnym pohľadom poľný maršal Keitel podpíše v berlínskom sídle veliteľstva Červenej armády kapituláciu, sa v sále začína oslavovať víťazstvo. Prípitky po chvíli strieda bujará zábava, spieva a tancuje sa až do rána.
„Ani ja som sa neudržal a zatancoval som si kazačok,“ napísal neskôr Georgij Konstantinovič Žukov pri spomienke na tieto chvíle vo svojich memoároch. Prítomní tak majú vzácnu možnosť spoznať inú tvár spravidla prísneho maršala. Nie div, zažíva vrchol svojej vojenskej kariéry. V radostnom opojení mu však zrejme ani na um nezíde, že na pomyselnej miske váh už onedlho jeho zásluhy preváži čosi iné.
Kde je on, tam sa útočí
Žukovovo meno sa stalo synonymom triumfu Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Nie neprávom. Stalin ho posielal na najexponovanejšie úseky frontu a on tam nesklamal. Podpísal sa nielen pod prvé víťazstvo Červenej ar...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.