Najväčší ozbrojený konflikt 20. storočia je pomerne dobre zdokumentovaný. Napriek tomu sa niekedy mýty miešajú s faktami. Prinášame vám niekoľko zaujímavých skutočností o priebehu a posledných dňoch vojny. Napríklad prečo sa koniec vojny musel takpovediac zopakovať na druhý deň.
FAKT 1: Koniec na dvakrát
Pompézne oslavy s vojenskými sprievodmi a masou ľudí. Tak vyzerajú oslavy konca druhej svetovej vojny na moskovskom Červenom námestí. A Rusko na nich vôbec nešetrí. Na rozdiel od zvyšku Európy ich však oslavuje 9. mája. Tento „sklz“ spôsobil časový posun i opakovaný podpis.
Jedna vojna a dve kapitulácie
K prvému podpisu bezpodmienečnej nemeckej kapitulácie došlo vo francúzskom meste Remeš. Stalo sa tak už 7. mája, avšak táto dohoda nadobudla platnosť až o deň neskôr. Teda 8. mája, ktorého sa drží väčšina krajín. Na Slovensku sa oslavuje ako Deň víťazstva nad fašizmom. Problémom však bolo, že pri podpise nebol prítomný žiadny vysoký predstaviteľ Sovietskeho zväzu.
„Dnes v Remeši podpísali Nemci predbežný akt bezpodmienečnej kapitulácie. Hlavnú zásluhu však na tom má sovietsky ľud, a nie spojenci, preto kapitulácia musí byť podpísaná pred všetkými najvyššími veliteľmi protihitlerovskej koalície,“ mal pri tej príležitosti povedať samotný Stalin s tým, že tiež nesúhlasí s miestom. Keďže centrom nacistickej agresie bol Berlín, a nie Remeš. Krajiny sa napokon dohodli na ešte jednom podpise.
Prečítajte si aj najzaujímavejšie mýty o 2. svetovej vojne
Časový posun zmenil deň
Druhý obrad sa už konal v Berlíne, a to 8. mája neskoro večer. A časové pásma spôsobili, že Moskva už mala o hodinu viac, čiže aj nový deň 9. mája. Za nemeckú stranu dokument, ktorý znamenal koniec vojny, podpisoval poľný maršal Wilhelm Keitel a za sovietsku maršal Georgij Žukov. „Rusi veria, že deviateho oslavujú niečo úplne iné ako spojenecké krajiny ôsmeho.
Víťazi diktujú podmienky. Aj preto si sovietska delegácia na čele s maršalom Žukovom ( v strede v svetlej uniforme) vymohla, aby sa kapitulácia Nemecka podpisovala ešte raz 8. mája 1945. Snímka: ww2db.com
Veľkú vlasteneckú vojnu totiž vnímajú oddelene od druhej svetovej vojny. Každý, kto by tvrdil niečo iné, riskuje, že bude označený za falzifikátora histórie,“ píše pre Moscow Times ruský novinár Ivan Suchov.
Poľný maršal Wilhelm Keitel podpisuje bezpodmienečnú kapituláciu Nemecka. Snímka: ww2db.com
Či už jeden alebo druhý deň, podpisom sa skončil najväčší ozbrojený konflikt v histórii. Ten si za sedem rokov svojho trvania vyžiadal takmer 60 miliónov životov vojakov i civilistov. Oproti prvej svetovej vojne to bol takmer trojnásobok. Koniec vojny znamenal aj porážku nemeckého nacizmu s ideológiou rasovej výnimočnosti, ale aj rozdelenie sveta na dva póly.
Ten západný sa sformoval do Severoatlantickej zmluvy a ten východný sa združil do Varšavskej zmluvy. A trenice medzi nimi odštartovali niekoľko desaťročí trvajúcu studenú vojnu.
Čo viete o 2. svetovej vojne? Otestujte sa
FAKT 2: Britská kráľovná slúžila v armáde ako automechanička
Mladá princezná Alžbeta ll. sa vojny nezľakla a celý čas ostala v Británii. Jej matka odmietla evakuáciu do Kanady slovami: „Moje deti neodídu bezo mňa. Ja neodídem bez kráľa. A kráľ nikdy neopustí krajinu.“
Budúca panovníčka sa vo februári 1945 ako 18-ročná pripojila k ženskému pomocnému zboru. Tam sa učila šoférovať a opravovať vojenské nákladné vozidlá. Po piatich mesiacoch služby bola dokonca povýšená do funkcie mladšej veliteľky. Dnes je poslednou ženskou členkou kráľovskej rodiny, ktorá vstúpila do armády a jedinou hlavou štátu, ktorá slúžila v druhej svetovej vojne.
FAKT 3: Vodca prespal rozhodujúci okamih
Keď sa spojenci vyloďovali skoro ráno 6. júna 1944 v Normandii a otvárali tak západný front, ich súper ešte spal. A to doslova. Adolf Hitler totiž trpel poruchami spánku a nikto z jeho najbližších sa ho v rozhodujúci deň neopovážil zobudiť. Hoci prvá správa o invázii sa dostala do jeho bavorského sídla už o piatej ráno, ríšsky kancelár ju mal v rukách až o deviatej.
Aj vďaka tomu sa čakalo s rozkazmi a spojenci mali už večer oného dňa na francúzskej pevnine vyše 100-tisíc mužov. Veliteľ nemeckých vojsk Erwin Rommel bol vtedy dokonca doma na dovolenke a oslavoval narodeniny svojej manželky.
FAKT 4: Dva roky
O toľko kratšie trvala druhá svetová vojna vďaka prelomeniu nemeckého šifrovacieho stroja Enigma. Odhaduje sa, že takto kryptoanalytici zachránili životy ďalších 14 až 21 miliónov ľudí, ktorí by počas nich mohli zahynúť. Rozlúsknutie vtedy najtvrdšieho orieška majú na svedomí Poliaci i britskí vedci. Nemecké šifrované správy boli prvýkrát rozlúštené v roku 1932, zaslúžili sa o to poľskí kryptológovia Marian Rejewski, Jerzy Rozycki a Henryk Zygalski.
Počas vojny sa to podarilo britským odborníkom z Bletchley Parku na čele s Alanom Turingom, ktorí čítali tajné nemecké depeše a značnou mierou pomohli spojeneckým silám v boji proti nacizmu.
FAKT 5: V SNP bojovali aj Nemci
Poraziť nacizmus na Slovensku pomáhali aj slovenskí Nemci. V roku 1940 žilo u nás podľa vtedajšieho sčítania 130-tisíc Nemcov. V Karmasinovej nacistickej strane bolo 60-tisíc z nich. Nie všetci však s režimom sympatizovali. Podľa odhadov v radoch partizánov bolo aktívnych niekoľko stoviek slovenských Nemcov.
Najviac ich pochádzalo z nemeckej dediny Cach, dnešnej Malinovej, odkiaľ sa ich do Povstania zapojilo viac než sto. Odbojári sa zoskupovali najmä v dvoch partizánskych oddieloch s rovnakým názvom Ernst Thälmann. Antifašisti dokonca písali a šírili letáky v nemčine s heslami: „Obesiť Hitlera a Göringa. Dolu s fašizmom!“
Skupina Vtáčnik Hornonitrianskej partizánskej brigády v prestávke medzi bojmi v rámci SNP. Snímka: archív TASR
FAKT 6: Studenú vojnu odštartoval už rok 1944
„Od Štetína na Balte po Terst na Jadrane bola krížom cez celý kontinent spustená železná opona. Za touto líniou ležia všetky hlavné mestá starých štátov strednej a východnej Európy,“ povedal vo svojom slávnom prejave v roku 1946 Winston Churchill. K tomuto rozloženiu síl v Európe však do istej miery prispel aj sám. A to ešte v októbri roku 1944, keď ako britský premiér predložil na schôdzke v Moskve sovietskemu vodcovi Stalinovi plán deľby sfér vplyvu.
Vo februári nasledujúceho roka sa na Jalte konala konferencia Veľkej trojky, čiže Roosevelta, Churchilla a Stalina. Na nej sa dohody o rozdelení východnej Európy spečatili.