Na Červenom námestí v Moskve sa vždy, keď je to možné, vinie dlhý rad ľudí. Všetci ho chcú vidieť – toho „večne živého“ revolucionára. V prítmí veľkej kamennej hrobky tíško leží drobný muž (ktorý sa za takmer storočie vraj scvrkol o vyše desať centimetrov). Pri pohľade na bledú postavu, ktorá pripomína voskovú bábku, sa až nechce veriť, že práve on dokázal odštartovať udalosti, ktorých tieň sa niekoľko desaťročí rozprestieral (nielen) nad Európou.
Je začiatok marca 1917, teda vlastne koniec februára – podľa vtedy v Rusku platného juliánskeho kalendára. Európu už štvrtý rok pustoší Veľká vojna, do ktorej sa nechali zavliecť už takmer všetky svetové mocnosti.
Kto bol Vladimir Iľjič Lenin? Pozrite si dokument o jeho živote v češtine:
Robotníkov v najväčšej ruskej továrni – petrohradskej Putilovskej fabrike – okrem diania na fronte kvária aj ťažké podmienky v práci. A zásobovanie. Kvôli silným snehovým búrkam uviaznu nákladné vlaky s chlebom ďaleko od hlavného mesta cárskeho Ruska. Dlho potláčaná nespokojnosť vybuchne a do ulíc sa vyhrnú tisíce robotníkov. Ôsmeho marca (23. februára) sa k nim na „oslavu“ svojho dňa pridávajú desaťtisíce žien. Spieva sa Marseillaisa, znejú výkriky ako „Chlieb! a Preč s cárom!“ Ani armáda, ktorú cár pošle proti demonštrantom, nepomôže. Vojaci totiž spočiatku odmietajú strieľať do neozbrojených ľudí, mnohí sa k nim dokonca pridávajú. V priebehu niekoľkých dní protesty zachvátia celú krajinu. Cár Mikuláš II. už nevládze vzdorovať a 15. marca sa končí tristoročná vláda Romanovcov v Rusku.
O vyše dvetisíc kilometrov západnejšie si vo Švajčiarsku radostne, hoci trochu neveriacky, šúcha ruky Vladimir Iľjič Uľjanov, ktorý sa však už dávnejšie podpisuje ako Lenin. „Tak konečne je to tu,“ hovorí manželke Nadežde Krupskej. Masy sa ozvali. A Lenin rieši jediný problém – ako sa dostať priamo do diania.
Šľachtický synček
Kto však tento nevysoký muž bol? „Vodca a učiteľ pracujúcich celého sveta, organizátor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, zakladateľ sovietskeho štátu, významný mysliteľ a proletársky revolucionár, jednoduchý a veľmi srdečný človek – tak pozná Lenina ľudstvo,“ píše sa v Stručnom životopise, ktorý vyšiel v slovenskom preklade v roku 1969.
„V umoch a srdciach celého ľudstva žije a bude večne žiť obraz Lenina – vodcu a učiteľa, človeka krištáľovej morálnej čistoty, neobyčajnej skromnosti a prostoty, nevyčerpateľnej revolučnej energie, najprísnejšej zásadovosti, bezmedznej obetavosti, nezmieriteľnosti voči vykorisťovateľom a najhlbšej lásky k pracujúcim,“ dočítate sa ku koncu tejto útlej brožúrky.
Nuž, postupné skúmanie súdobých prameňov odhaľuje o poznanie iného Lenina. A ten obraz by sa mnohým „súdruhom“ asi nepáčil.
Rozhodne nebol predobrazom chudobného proletára, ktorý sa vlastným umom a šikovnosťou vypracoval z biednych pomerov. Nakoniec, ako mnohí vodcovia a teoretici revolúcií (napríklad Karl Marx pochádzal z právnickej rodiny a vzal si šľachtičnú, Friedrich Engels vo vlastnej továrni bez problémov „vykorisťoval“ robotníkov, ktorých práva chcel tak vehementne brániť). Lenin sa narodil do dobre zabezpečenej rodiny v Simbirsku (dnešný Uľjanovsk) 22. apríla 1870. Otec – riaditeľ gymnázia – aj matka boli vzdelaní a hlboko veriaci. A pre svojich šesť detí chceli, prirodzene, to najlepšie.
Predkov mal malý Vladimir pekne „namixovaných“ – prarodičia z otcovej strany boli Rusi a Kalmyci (príslušníci západomongolského národa), ktorých gény sa podpísali aj na jeho vzhľade. Dedo z matkinej strany zasa pochádzal z ukrajinskej židovskej rodiny. Prestúpil však na pravoslávie a vzal si za manželku dcéru zo zámožnej nemecko-švédskej rodiny.
„Uľjanovci patrili v Simbirsku k spoločenskej smotánke. Otec budúceho vodcu svetového proletariátu bol dokonca povýšený na dedičného šľachtica, čo sa neskôr muselo zamlčovať,“ hovorí historik Ústavu pamäti národa Tomáš Klubert.
Fanatické dieťa svojej doby
Paradoxne, práve stav, z ktorého pochádzal, sa neskôr pre Lenina stane jedným z úhlavných nepriateľov. Hoci Vladimir an...
Zostáva vám 85% na dočítanie.