Niektoré mestá bývajú len miestom na prácu a odpočinok, iné pre svojich obyvateľov predstavujú doslova celý vesmír. Americký New York, pupok svetového obchodu, kultúry a módy, patrí k tým druhým. Ľudia ho buď milujú, alebo nenávidia.
Metropola v ústí rieky Hudson do Atlantiku vznikla v tej podobe, ako ju poznáme dnes, pred 120 rokmi. Prvého januára 1898 sa spojili dovtedy samostatné časti Manhattan, Brooklyn, Staten Island, Queens a Bronx.
Oblasť dnešného New Yorku pôvodne obývali indiáni. Prvým Európanom, ktorý ju preskúmal, bol začiatkom 16. storočia taliansky moreplavec Giovanni da Verrazzano, ktorého meno dodnes nesie most spájajúci Staten Island s Brooklynom. Výraznejšie stopy však v tejto lokalite zanechal až v roku 1609 anglický objaviteľ v holandských službách - Henry Hudson. Práve Holanďania sa tu usadili ako prví prisťahovalci zo starého kontinentu.
Základ New Yorku bol položený 4. mája 1626, keď guvernér kolónie Nové Holandsko Peter Minnewitt kúpil od indiánov za 60 guldenov ostrov Manhattan. Založil na ňom Nový Amsterdam, čím dal základ dnešnej megapole New Yorku.
Súčasný názov mesto dostalo o 38 rokov neskôr, keď sa holandská kolónia dostala do rúk Angličanov. Noví majitelia panstvo premenovali na počesť vojvodu z Yorku, budúceho anglického kráľa Jakuba. Nadvládu nad strategickou obchodnou križovatkou si dokázali udržať aj počas americkej vojny za nezávislosť; konflikt sa ale nakoniec skončil porážkou Britov a uznaním nezávislosti USA.
V roku 1754 bola v New Yorku založená Kolumbijská univerzita, dnes patriaca do „brečtanovej ligy“ elitných amerických škôl. V roku 1789 sa potom v meste zišiel Kongres a prvým americkým prezidentom bol zvolený George Washington. New York bol krátko hlavným mestom USA.
Následné otvorenie burzy na Wall Street predznamenalo živelný rozvoj mesta v 19. storočí. Erijský kanál spojil v roku 1825 New York s priemyselným srdcom USA v oblasti Veľkých jazier a urobil z neho bránu k vodám Atlantiku. Počas nasledujúcich desaťročí prístav, zakrátko jeden z najvýznamnejších na svete, nenásytne hltal prúdy najmä európskych imigrantov. V roku 1935 napokon New York vytlačil Filadelfiu z prvej priečky v rebríčku najväčších amerických miest.
Zrastanie piatich mestských obvodov, spojených na začiatku roka 1898, spečatilo o šesť rokov neskôr otvorenie metra. Neustále bohatnúcu metropolu priemyslu a obchodu pretkali mosty a hustá sieť ulíc, atmosféru jej dodali verejné parky a honosné budovy. Svoje brány otvoril Broadway, ktorý sa stal mekkou divadla, k oblakom sa začali vzpínať prvé mrakodrapy (napríklad Empire State Building). Od polovice 20. rokov sa Newyorčania mohli na istý čas hrdo označovať za obyvateľov najľudnatejšieho mesta na svete.
Obdobie prosperity ale rázne preťal čierny piatok na burze v októbri 1929. Z ekonomickej recesie sa „Veľké jablko“, ako sa New York niekedy nazýva, spamätalo až po druhej svetovej vojne. Mesto bolo povýšené na svetovú metropolu módy a moderného umenia a za svoje sídlo si ho zvolila aj novo vzniknutá Organizácia spojených národov. Od 60. rokov však New York čelil novej kríze - v podobe ekonomického úpadku, rasových nepokojov a odlivu majetnejšieho obyvateľstva na predmestia. Nový lesk mu priniesla až hospodársky úspešné 90. roky, sprevádzané poklesom kriminality a rozvojom moderných technológií - predovšetkým informatiky a nových médií.
Do centra svetového diania a všeobecnej solidarity vyniesli New York teroristické útoky z 11. septembra 2001 na jeden z najväčších symbolov celých USA - Svetové obchodné centrum. Na Ground Zero, ako Newyorčania miesto útokov nazvali, stoja dnes nové výškové budovy a pamätník obetiam.
Viac než 8,5-miliónový New York (celá metropolitná oblasť má takmer 24 miliónov obyvateľov) je pestrým kaleidoskopom rás, národov a náboženstiev. Do najľudnatejšieho mesta USA každoročne zavíta viac než 40 miliónov návštevníkov, mnohí z nich trebárs len preto, aby privítali Nový rok na námestí Times Square. K obľúbeným lokalitám patria aj Socha slobody, Central Park, Chrysler Building, Guggenheimovo múzeum či Lincolnovo centrum.