Vďaka nemu vystúpilo z anonymity už 50-tisíc obetí stalinizmu. Ruský historik Anatolij Razumov už tridsať rokov zverejňuje mená tých, ktorí boli v období stalinských čistiek popravení v Leningrade, dnešnom Petrohrade, píše agentúra AFP.
„Nenachádzam v tom logiku, bolo to neľudské a nevysvetliteľné,“ hovorí historik, ktorý po rokoch mravčej práce dnes údajne pristupuje k svojej úlohe už s „ľahostajnosťou“.
Pripomínanie histórie je v Rusku aj viac než 80 rokov po najtvrdšom období stalinského teroru, keď boli milióny ľudí popravených alebo poslaných do gulagov, stále ťažké.
Rusko na čele s Vladimirom Putinom sa snaží minimalizovať najchmúrnejšie stránky minulosti v mene národnej jednoty.
V 13 zväzkoch o osobách popravených v Leningrade, ktoré boli od roku 1987 pod vedením Razumova vydávané, nachádzame mená, dátumy narodení a úmrtí, povolania a adresy tých, ktorí jedného dňa v Leningrade zmizli, ako keby nikdy neexistovali. Ľudia sa dozvedali o popravách svojich blízkych bez súdu, ale nepoznali dôvod.
„Začal som so svojím výskumom v roku 1987, v čase perestrojky, akonáhle to bolo možné,“ vysvetľuje Anatolij Razumov. Tento syn sovietskeho vojaka, ktorého rodinu represie nepostihli, sa rozhodol vzdať posledný hold mužom a ženám, ktorí boli robotníkmi, inžiniermi, krajčírmi či predavačmi a počas veľkého teroru boli popravení.
Kanceláriu má tento 62-ročný muž v centre bývalej cárskej metropoly, v obrovskej budove národnej knižnice. Miestnosť je plná skríň s knihami a stovkami spisov, ktoré našiel v archívoch NKVD, stalinského orgánu pre vnútornú bezpečnosť, alebo ktoré mu poslali príbuzní obetí.
Razumov ukazuje jeden zo spisov: ide o výsluchy a rozsudok týkajúci sa 28-ročnej Niny Dubrovskej, študentky poľského pôvodu. Tá bola obvinená zo špionáže a 11. decembra 1937 ju popravili.
„Obdobie, ktorému sa hovorí veľký teror, trvalo rok a pol, až do jesene 1938. Popravy nadobúdali masívny charakter, každú noc sa zabíjalo. Neboli súdy. Obvinených postavili pred takzvanú dvojku alebo trojku, tvorenú jedným až dvomi zástupcami NKVD a prokurátorom, ktorá vyniesla rozsudok,“ uvádza Razumov.
Podľa historika vypracovali likvidačný plán Stalin a jeho okolie. Za toto krátke obdobie bolo v Leningrade popravených 40-tisíc ľudí.
Vysvetľuje, že sa od ruského štátu nedočkal veľkej podpory, a hovorí o ľahostajnosti k stalinským čistkám. Jeho práca naopak pravidelne naráža na nepriateľský postoj ruských úradov.
Anatolij Razumov sa vrátil do Petrozavodsku v Karélii, kde podporil svojho kolegu, historika Jurija Dmitrijeva, ktorý je členom mimovládnej organizácie Memorial a je známy svojím bádaním o ľuďoch, ktorí zmizli počas veľkého teroru.
Dmitrijev, ktorého v januári prepustili z väzenia, zostáva pod súdnym dohľadom. Za mrežami strávil rok na základe obvinenia z pedofílie. Memorial vyhlásil, že ide o falošné obvinenie, ktoré má zabrániť jeho práci.
O stalinských čistkách sa v Rusku hovorí len zriedkavo a mnohí príbuzní obetí dodnes nevedia, kde sú ich popravení blízki pochovaní a aké obvinenie viedlo k ich zatknutiu.
„Pracujem pre tých, ktorí to neskôr pochopia. Budem v tom, napriek všetkým prekážkam, ďalej pokračovať,“ hovorí Anatolij Razumov.