Na dvore Krompašskej pohornádskej účastinnej spoločnosti, ktorá bola najväčším hutníckym podnikom na Slovensku, už ráno čakala na prídel potravín skupina žien robotníkov. Prišla však správa, ktorá ich nepotešila. Prídely múky sa znížili. Opäť. Taká bola situácia pred tragickou udalosťou z 21. februára 1921, ktorá vošla do dejín ako Krompašská vzbura a vyžiadali si smrť šiestich ľudí.
Úradníci v doprovode žandárov ženám oznámili, že znovu znížené prídely múky budú čiastočne nahradené len kukuričnou múkou a krupicou.
"Táto situácia nebola ani po dvoch rokoch od skončenia prvej svetovej vojny nijak netypická. Prídelový systém, obmedzené
možnosti nákupu a ťažká finančná situácia pre zhromaždené ženy predstavovali dennú rutinu," vysvetľuje vo svojej štúdii historik Jakub Štofaník.
Po fabrike sa rozniesla správa, že bijú ženy
Ženy sa však situáciu rozhodli riešiť. Sformovali delegáciu, ktorú vyslali za riaditeľom fabriky. Ten vtedy zároveň rokoval aj s odborármi. "Celkovo asi 90 žien čakalo na vysvetlenie," uviedla dnes pri príležitosti pietnej spomienky a stretnutia pred hrobom obetí primátorka Krompách Iveta Rušinová.
Aj keď riaditeľ železiarní vysvetľoval delegácii, že o prídelových dávkach rozhoduje Obilný ústav v Bratislave, vášne davu naberali na intenzite a bolo počuť aj protičeskoslovenské výpady v maďarčine.
"Ženy prišli do úradovne, strhol sa krik a v neprehľadnej situácii niekto do jednej z nich sotil. Žandári sa snažili rozohnať ženy zhromaždené pred administratívnou budovou, načo sa po fabrike rozniesla správa, že bijú ženy i zástupcov odborov," opísal vyhrotenie situácie Štofaník. "Pokojný dav začala surovo rozháňať četnícka, teda policajná hliadka," povedala Rušinová.
Správou o bití žien vyburcovaní robotníci o niekoľko chvíľ zaplnili dvor krompašských železiarní. "Keď sa to dozvedeli robotníci, vybrali sa svoje ženy brániť,“ priblížila Rušinová.
Rozzúrení robotníci vtrhli do úradovní
Že atmosféra bola napätá, dokladuje aj fakt, že niektorí z robotníkov boli ozbrojení sekerami, železnými tyčami, lopatami či kladivami.
Rozzúrení robotníci následne vtrhli do úradovní. Štofaník píše, že skupina mužov "zdemolovala kanceláriu riaditeľa, ťažko zranila veliteľa žandárov strážmistra Kroupu a v bitke utĺkla zástupcu riaditeľa a jedného slúžneho až na smrť."
Žandári na dvore dostali príkaz páliť. Bilancia streľby bola štyria mŕtvi, 15 ťažko a množstvo ľahko zranených. Pričom väčšinu z nich strelili do chrbta. Okolo jedenástej dopoludnia bol už celý továrenský komplex prázdny.
Zatkli 64 robotníkov
V nasledujúci deň bolo vyhlásené stanné právo a zatknutých bolo 64 robotníkov, ktorých neskôr odsúdili na viacročné väzenie.
Na podporu štrajkujúcich v Krompachoch sa začal generálny štrajk v Slovinkách, Gelnici, Smolníku a Prakovciach. K protestom došlo aj v Košiciach, Banskej Bystrici i v ďalších mestách. Po udalostiach ustanovili parlamentnú vyšetrovaciu komisiu a vyšetrovanie malo dohru pred Najvyšším súdom v Brne.
Fabriku, ktorá bola na prelome 19. a 20. storočia najväčšou železiarňou v bývalom Uhorsku, v roku 1923 demontovali. O prácu prišlo takmer 2200 ľudí. Nastalo obdobie vysťahovalectva a biedy.
Pri Pamätníku krompašskej vzbury pri železničnej stanici v meste sa konajú spomienkové zhromaždenia na tragickú udalosť.