StoryEditor

Prevrat, ktorý nás na desaťročia uvrhol do totality. Aký podiel viny nesú Spojené štáty?

24.02.2018, 23:00
Verejnosť bola vo februári 1948 zmätená a iba málokto dokázal pochopiť, čo sa to vlastne deje.

Pred sedemdesiatimi rokmi sa v Československu dovŕšil proces, ktorý našu krajinu na vyše štyri dekády ponoril do tieňa totality. Komunisti ho oslavovali ako Víťazný február. Ako tento nezákonný prevrat prebehol a naozaj nebola šanca vyhnúť sa mu? A kto zaň nesie najväčšiu zodpovednosť?

Na pravé poludnie sa v celej krajine rozozneli sirény, vo veľkomestách sa k nim pridali aj klaksóny električiek. Rozhlas, naopak, na päť minút zmĺkol. A do československých ulíc sa vyrojilo dva a pol milióna ľudí, ktorí žiadali demisiu ministrov demokratickej vlády a novú vládu podľa komunistických predstáv. Prirodzene, nešlo o spontánne povstanie občanov. Tento generálny štrajk organizovali komunisti a kým časť občanov sa v ňom ocitla vedome, iní len podľahli davovej psychóze a ďalší zas nátlaku, ktorý sa vytvoril na pracoviskách.

​Deň nato sa komunisti definitívne ujali vlády. Jediným viditeľným odporom voči nezákonnému puču v ich réžii bol pražský pochod asi piatich tisícok vysokoškolákov. Smerovali na Pražský hrad, k umierajúcemu prezidentovi Edvardovi Benešovi. Neprijal ich. Písal sa 25. február 1948, posledný z ôsmich dní prevratu, ktorý do dejín socialistického Československa vstúpil ako Víťazný február.

Étos a zmätok
„Boli to dni zmätku a neistoty s otvoreným koncom a veľmi kusými informáciami o tom, čo sa vlastne deje. Veď sme nemali nič okrem rádia, noviny boli neaktuálne skôr, než vyšli,“ spomínala na februárové udalosti dnes už nebohá Agneša Kalinová, bývalá redaktorka rádia Slobodná Európa; v tom čase 24-ročné dievča, veriace v socialistické ideály.

„Na škole to vrelo, viedli sa vášnivé debaty medzi katolíkmi, ľudákmi a komunistami, no bez akejkoľvek nevraživosti. Čo tento puč prinesie, sme vtedy absolútne netušili,“ pridal sa politológ a filozof Miroslav Kusý, v tom čase sextán na gymnáziu, ktorý revolučnému étosu takisto podľahol a až do augusta 1968 sa hlásil ku komunistickému režimu.

Inými slovami: verejnosť bola vo februári 1948 zmätená a iba málokto dokázal pochopiť, čo sa to vlastne deje. Vrátane tých občanov, ktorí komunistom fanúšikovali. A ani na Slovensku ich nebolo málo, v posledných demokratických voľbách pred nástupom totality v máji 1946 získali hlas takmer tretiny voličov.

Takže: čo sa to vlastne stalo? Ako to, že Československo, do druhej svetovej vojny jedna z najvyspelejších krajín sveta, sa z týždňa na týždeň na vyše štyridsať rokov ocitlo za hranicami demokratického sveta?

Amerika a ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-10-03 08:28:09 - Feat.: - Title: Keď sa Číny zmocnil červený cisár. Mao Ce-tung rozpútal v krajine šialenstvo, zatienil Hitlera i Stalina 02 - Modified: 2024-09-19 22:05:00 - Feat.: - Title: Nôž do chrbta: Váš štát prestal existovať, oznámili Poliakom Sovieti a pridali sa k Hitlerovej agresii 03 - Modified: 2024-08-16 08:25:00 - Feat.: - Title: Filozofku Simone Weilovú nasmerovala túžba po pravde a poznaní nešťastia do továrne i na španielsky front 04 - Modified: 2024-08-14 13:35:31 - Feat.: - Title: Fascinácia aj tvrdá kritika. Pre Peking je Harrisovej viceprezident výhrou len na prvý pohľad 05 - Modified: 2024-08-14 07:56:40 - Feat.: - Title: Kuba na kolenách: nie je tovar, elektrina, minuli sa aj nápady. Ostrov sa blíži ku kolapsu
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
05. november 2024 06:46