Len niekoľko týždňov pobudol na slobode dvadsaťpäťročný Čech Ján Holub, ktorý sa na jar 1985 vrátil z väzenia, kde si odsedel päť rokov za znásilnenie a vydieranie. Zaútočil totiž znovu, tentokrát však znásilnenú ženu zavraždil. Polícii tvrdil, že dostal strach a spanikáril. Výsluch končil slovami, že si želá smrť.
"Ja všetkého veľmi hrozne ľutujem a želám si, aby mi dali trest smrti," končil Holub výpoveď na polícii 21. júla 1985. Hovoril o vražde ženy, ktorú stretával na zastávke. Bývali v rovnakej ulici. Zdena Minaříková sa mu páčila, ale nič o nej nevedel. Na verejnosti drobnú čiernovlásku neoslovil. Náhodou sa od známeho dozvedel, kde býva, a že žije sama s malou dcérou. Až potom sa rozhodol k činu.
Na jej byt najprv opakovane zvonil ešte v deň, keď zistil, kde býva. Žena nebola doma, tak nechal u susedky číslo do bytu rodičov, kde po prepustení z väzenia prebýval. Večer mu potom už Minaříková neotvorila s tým, že je neskoro.
Ďalší deň, 19. júla, trávil skoro celý v reštauráciách, ako bolo u neho obvyklé. Z väzenia sa vrátil len o niekoľko týždňov skôr 8. júna. Dohodol sa na práci závozníka pre ČSAD, ale nikdy tam nenastúpil.
Rovnaký priebeh ako v minulosti
Čoskoro po návrate začal piť. Ako tvrdil - v priemere to malo byť pätnásť pív a k tomu poháriky vodky, gruzínskeho koňaku či iného alkoholu. Ako rekord uviedol tridsať vypitých pív za deň.
Osudného dňa vyrazil okolo pol šiestej večer k Minaříkovej. Vyzbrojil sa na to nožom. "Aby som sa cítil istejšie a mohol ním pohroziť Minaříkovej," vypovedal na polícii. Žene sa predstavil ako známy jej bývalého manžela. Chvíľu spolu hovorili, potom vytiahol nôž a donútil ju, aby ho pustila dnu. Tam sa musela vyzliecť a on ju znásilnil.
Prakticky rovnaký priebeh malo aj znásilnenia, za ktoré bol Holub odsúdený v minulosti. Aj v roku 1978 donútil obeť, aby si obliekala rôzne nohavičky a robila mu promenádu. Tento raz policajtom tvrdil, že ho k tomu inšpiroval časopis Žena a život, ktorý mala Minaříková v byte.
Minaříkovú nakoniec zviazal. Podľa jeho výpovede sa nebránila, keď jej vysvetlil, že to robí preto, aby ho hneď neprezradila.
Holub tvrdil, že potom chcel odísť, lenže žena sa začala šklbať. Zareagoval tak, že ju začal škrtiť. Keď kopala, odbehol pre nôž, bodol ju a zabil. Potom byt zamkol a odišiel. To bolo okolo pol desiatej večer. Práve vtedy mala prísť k Minaříkovej návšteva. Sama mu o tom povedala. V byte zostala len obeť, malú dcéru totiž v ten deň poslala do tábora.
Chcel som sa zabiť, tvrdil neskôr vrah
Holub znalcom neskôr tvrdil, že chcel následne skočiť pod vlak alebo sa obesiť. Na krku mal odreninu, ktorá podľa lekárov mohla (a nemusela) byť od pokusu o obesenie. Povraz sa nikdy nenašiel. U známeho si vyčistil nohavice a požičal inú košeľu. Nakoniec ho zadržala na ulici "pátracia hliadka". K činu sa priznal.
Dôkazov proti nemu bola celá rada, okrem iného aj odtlačok ucha, ktorý zanechal na dverách do bytu, keď počúval, či je na chodbe pokoj a môže vyjsť z bytu. Niekedy sa uvádza, že je to prvý prípad, keď súd uznal odtlačok ucha ako dôkaz. Martin Vomáčka z Kriminalistického ústavu Praha to však spochybnil. Podľa neho učebnice, napríklad z päťdesiatych rokov, zmieňujú aj staršie prípady.
Znalci o Holubovi písali ako o psychopatickej a agresívnej osobnosti o sadistovi a alkoholikovi. Pripomenuli, že Holubov otec, tiež alkoholik, spáchal samovraždu, keď bol obvinený ešte ako predškolák. S nevlastným otcom potom mladík vychádzal celkom dobre, ale v škole mal problémy. Od malička mal problémy s rovesníkmi, mlátil ich, pustil sa aj do jednej z matiek spolužiakov.
Podľa expertov však nebol duševne chorý, bol si vedomý svojich činov a bol za ne zodpovedný. Pri tejto príležitosti pripomenuli, že si o Minaříkovej vopred zisťoval, kedy chodí domov, kde má dcéru a podobné pre neho dôležité informácie. Po vniknutí do bytu potom najprv zavrel okná, aby nebol počuť krik. To všetko svedčilo o tom, že jeho ovládacie schopnosti boli zachované.
Čo sa týka možnosti nápravy, tú znalci prakticky vylúčili. "Pri takto štruktúrovanej osobnosti, kde chýbajú pozitívne životné ciele, hodnotnejšie záujmy, vytrvalosť v práci, kladné citové vzťahy, snaha o prispôsobenie sa požiadavkám spoločnosti a vlastnej motivácie k náprave a liečbe, nemajú sa výchovné ani liečebné snahy o čo oprieť a samotná inteligencia alebo určitá schopnosť sebakritiky pochopiteľne nestačí," napísali v dobovej správe.
Súdy tak nakoniec vyhoveli želaniu Holuba, ktoré vyslovil pri výsluchu, a rozhodli, že bude popravený. Trest bol vykonaný 10. apríla 1986.