Neville Chamberlain, Édouard Daladier, Adolf Hitler a Benito Mussolini po podpise Mníchovskej dohody 30. septembra 1938. Už o niekoľko mesiacov ju Hitler porušil.Wikimedia Commons / Bundesarchiv
StoryEditor

Ako nás zradila Európa. Korene Mníchovskej dohody siahajú o trinásť rokov späť

29.09.2018, 00:01
Aj „osemdesiat rokov po“ vyvoláva dohoda troch vodcov vtedajších európskych veľmocí s Adolfom Hitlerom ťaživé emócie a nekončiace otázky.

„Podarilo sa nám zachrániť mier!“ tešil sa na londýnskom letisku Heston 30. septembra 1938 po návrate z Mníchova britský premiér Neville Chamberlain, mávajúc dohodou, ktorú podpísal s Hitlerom. Mýlil sa. Na rozdiel od svojho oponenta Winstona Churchilla, ktorý ho schladil slovami: „Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu, budete mať aj vojnu.“ Čo touto dohodou stratilo Československo i celá Európa?

Včasné ráno toho istého dňa. Československý prezident Edvard Beneš dostáva do rúk text Mníchovskej dohody. Už to, že v rámci nej štyri európske mocnosti rokovali o nás bez nás, neveštilo nič dobré – československí predstavitelia čakali vo vestibule budovy. Napriek tomu, že jedna z nich – Francúzsko – bola naším oficiálnym spojencom, Benešova najhoršia predtucha sa potvrdzuje: potopili nás.

Na listine stojí, že Československo musí odstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné územie. Britský a francúzsky veľvyslanec, ktorý unavenému prezidentovi listinu priniesli, zdôrazňujú, že na vyjadrenie súhlasu či nesúhlasu s dohodou má len niekoľko hodín...

Vládny kabinet sa zišiel ešte v to dopoludnie. V ťaživej atmosfére Edvard Beneš prezentoval svoj postoj: „V prípade neprijatia by sme síce urobili čestnú vojnu, ale stratili samostatnosť a národ by bol vyvraždený.“

Už o pol jednej na obed tak mohol minister zahraničných vecí Kamil Krofta diplomatom oznámiť: „Podriaďujeme sa rozhodnutiu, ktoré bolo urobené v Mníchove bez nás a proti nám.“

​S konzumáciou jeho trpkého ovocia sme museli začať hneď v nasledujúci deň. Súhlasom sme sa totiž zaviazali k tomu, že okamžite začneme s evakuáciou obyvateľov z oblasti Sudet, ktoré sa stanú súčasťou Nemeckej ríše. Československo malo prísť o takmer tridsať percent svojej rozlohy a vyše tridsaťtri percent obyvateľov.

Aby toho nebolo málo, súčasťou Mníchovskej dohody bol aj dodatok o vyriešení požiadaviek Maďarska, ktoré si takisto nárokovalo na naše územia. Úspešne. O niečo málo ako mesiac sme prišli aj o veľkú časť južného územia vrátane Podkarpatskej Rusi. Na rokovaniach nazvaných Viedenská arbitráž.

Predohra k Mníchovskej dohode

Aj „osemdesiat rokov po“ vyvoláva dohoda troch vodcov vtedajších európskych veľmocí – Brita Nevilla Chamberlaina, Francúza Édouarda Daladiera, Taliana Benita Mussoliniho ...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2018-09-28 13:16:46 - Feat.: 0 - Title: Mohli sme poraziť Hitlera? Čo by sa stalo, keby sa Československo bránilo proti Nemecku 02 - Modified: 2018-09-25 08:25:23 - Feat.: 0 - Title: Mobilizácia pred Mníchovom: Namiesto do postelí išli Česi a Slováci do kasární. Zbytočne 03 - Modified: 2018-09-07 08:18:04 - Feat.: 0 - Title: Do Mníchova zostávali iba dni. Viete, čo sa pred 80 rokmi dialo v Československu? (kvíz)
menuLevel = 2, menuRoute = history/nove-dejiny, menuAlias = nove-dejiny, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
23. november 2024 12:17