„Keď som videl, ako pripevnili na mestský dom slovenskú zástavu, plakal som. A vezúc sa vlakom, nikde som nepočul maďarského slova. Ako by Duch Svätý vstúpil ešte i na nekresťanov, tak sa rozviazali slovenské jazyky,“ spomínal modranský evanjelický farár a autor textu Martinskej deklarácie Samuel Zoch na to, ako prežíval oficiálne prevzatie Trnavy, ako jedného z prvých slovenských miest, pod československú správu.
Bolo to 10. novembra 1918, no už o tri dni neskôr sa situácia zvrtla. Do mesta vtrhla maďarská jednotka, ktorá nie príliš početnú skupinu českých vojakov a žandárov premohla a mesto ovládla. Nezaobišlo sa to bez obetí na životoch ani bez represálií proti miestnym stúpencom nového štátu.
„Nezabudnem nikdy na to ponaučenie, ktoré z toho plynie: že keby sme sa opäť dostali do jedného štátu s našimi otročiteľmi, bolo by to také alebo ešte horšie ako dosiaľ,“ napísal Samuel Zoch.
Podobný pocit akejsi zmesi strachu a neistoty mal pred sto rokmi možno nejeden Slovák. Na viacerých miestach dochádzalo k násilnostiam a rabovaniu a vznikali rôzne miestne gardy, ktoré sa snažili zabezpečovať poriadok. Dovtedajší uhorský štátny aparát sa rúcal a nový československý sa vytváral veľmi pomaly.
Netrhajte sa od nás!
Hoci sa Slováci Martinskou deklaráciou vymanili zo zväzku s Uhorskom a prihlásili sa k československému štátu, stále nebolo jasné, aké veľké územie sa vlastne stane jeho súčasťou.
„Čechy a Morava mali svoje historické hranice, no na Slovensku mala byť historická hranica iba severná, to znamená hranica Uhorska. Južná historicky neexistovala, takže sa musela vytvoriť nová a o tej sa malo rozhodnúť na mierovej konferencii,“ hovorí pre HN historik Dušan Kováč.
Budapešti, reprezentovanej po revolúcii novou vládou Mihálya Károlyiho, pravdaže išlo o zachovanie integrity Uhorska. Obdobie, ktoré začiatku medzinárodnej mierovej konferencie predchádzalo, sa tak snažila maximálne využiť na ...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.