Keď sme si vlani pripomínali sté výročie vzniku Československa, veľa sa hovorilo o Masarykovi, Štefánikovi či Benešovi, avšak takmer vôbec o slovenskom diplomatovi Štefanovi Osuskom (31. 3. 1889 – 27. 9. 1973). „A pritom to bol on, kto pri vyjednávaní hraníc Československa bojoval o každý štvorcový meter slovenského územia. Vďaka nemu máme Petržalku,“ pripomína v rozhovore bývalý diplomat a historik PhDr. MIROSLAV MUSIL, PhD.
Keď sme sa spolu rozprávali o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, často sa objavovalo meno slovenského diplomata Štefana Osuského. Kto to bol?
Bol to rodák z Brezovej pod Bradlom, pričom Štefánik pochádzal z Košarísk, čo bola časť Brezovej pod Bradlom. Bol medzi nimi deväťročný vekový rozdiel (Štefánik sa narodil v roku 1880, Osuský v roku 1889, pozn. red.).
Vraj neukončil štúdium na bratislavskom evanjelickom lýceu kvôli grófovi Apponyimu. Je to pravda?
Je. Osuský to opísal tak, že na jar v roku 1905 navštívil lýceum vtedajší minister školstva gróf Albert Apponyi, ktorý stál za maďarizáciou slovenských škôl. Spýtal sa Osuského, odkiaľ je. Keď mu chlapec odpovedal, že z Brezovej, Apponyi reagoval: „Brezová, to je miesto, ktoré plodí všetky revolúcie proti Maďarom. Ale ty budeš dobrý Maďar.“
A Osuský mu oponoval?
Práveže mlčal. Nechcel Apponyimu prisvedčiť, ale ani oponovať, tak sa rozhodol byť ticho. Apponyi si jeho mlčanie vysvetlil ako urážku a riaditeľovi povedal, že majú Osuského vylúčiť. Blížili sa prázdniny, tak mu povedali, že nech sa vráti v septembri, keď sa na incident zabudne. Lenže sa nezabudlo, Apponyi dokonca trval na tom, aby ho vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku. Vtedy sa 16-ročný Osuský rozhodol odísť do Ameriky.
Mal tam nejaké zázemie?
V Chicagu žila jeho sestra s manželom. Osuský tam najprv študoval teológiu, pretože to bolo najjednoduchšie a on ešte dobre neovládal anglický jazyk. Neskôr sa dal na štúdium geológie, čo bola jeho veľká vášeň a bol aj na expedícii v Rocky Mountains. Na dôvažok vyštudoval ešte právo, doktorský titul z práv získal v roku 1916.
A to mu doma, v Rakúsko-Uhorsku, bolo znemožnené študovať...
Študoval aj politológiu, sociológiu a psychológiu, zaujímal sa o dianie v Európe. Začal sa angažovať v krajanskom hnutí, najprv v Českom národnom združení, neskôr v Slovenskej lige. Založil krajanské noviny Slovenské slovo a Slovenský týždenník. V roku 1916 sa stal podpredsedom Slovenskej ligy, ktorá ho vzápätí vyslala do vojnou zmietanej Európy na pomoc odboju proti Rakúsko-Uhorsku, no s nejasnými inštrukciami vo vzťahu k Čechom.
V čom spočívala jeho misia?
Bol spoluautorom Clevelandskej dohody, ktorá vznikla v roku 1915 a definovala Česko-Slovensko ako federatívnu krajinu. To znamená, že už vtedy bola paradoxne o krok ďalej ako Pittsburská dohoda z roku 1918, kde sa už o federácii nehovorilo.
Prečo teda dostal nejednoznačné pokyny?
Nie všetkým Slovákom v USA sa vtedy páčila predstava spoločného štátu s Čechmi. Niektorí boli za to, aby Slovensko získalo absolútnu autonómiu v rámci Uhorska, dokonca existovala aj idea pripojiť sa k cárskemu Rusku. Preto dostal pokyny zastávať skôr opatrné stanovisko. To však Osuský odmietol. Bolo mu jasné, že malá a málo známa krajina Slovensko má šancu jedine v aliancii s Českom. Aby sme boli presnejší, v budúcom Československu vtedy žili tri milióny nemeckej menšiny. Slovákov boli zhruba dva milióny a Čechov pribli...
Zostáva vám 85% na dočítanie.