Čakalo sa, že potrvá pár dní, nakoniec sa natiahol na viac než dva mesiace. Verejnosť ho po celý čas sledovala s maximálnym záujmom, denne priam hltala každú novú informáciu o jeho priebehu, ktorú prinášali noviny, a s napätím čakala, ako sa skončí. A hoci pred súdom stáli a zo zločinov vojenskej zrady a prípravy úkladov proti republike boli obžalovaní traja muži, pozornosť všetkých sa sústredila na jediného – poslanca Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Vojtecha Tuku.
Keď napokon 5. októbra 1929 predseda senátu Ján Terebessy vyriekol verdikt, ktorým poslal prominentného politika na 15 rokov za mreže, ten hrdo vyhlásil, že rozsudok neprijíma.
Nesúhlasili, samozrejme, ani ľudáci. Mobilizovali svojich priaznivcov, organizovali stretnutia po celom Slovensku a súd označovali za politické divadlo či prejav čechoslovakistickej justičnej svojvôle.
„Proces proti Tukovi nebol procesom politickým. Na hlavnom pojednávaní, hoc sa tu často hovorilo o politike ústami ľudáckych politikov, sa nejednalo o politiku. Išlo tu len o kriminálne činy obžalovaných a za tieto boli dvaja z nich odsúdení. Len o toto išlo v Tukovom procese,“ reagoval agrárnický Slovenský denník.
Nastane vacuum iuris
Predohrou kauzy bol článok, ktorý vyšiel na Nový rok 1928 v ľudáckom denníku Slovák a mal názov V desiatom roku Martinskej deklarácie. Jeho autorom bol poslanec vládnej HSĽS a šéfredaktor novín Vojtech Tuka. V texte sa vracal k Martinskej deklarácii, ktorou sa politickí predstavitelia Slovenska 30. októbra 1918 prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi, a venoval sa najmä tajnej klauzule, podľa ktorej bol česko-slovenský štátny zväzok uzatvorený len na desať rokov.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.